Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Rozprávajme sa o škôlkach
Školstvo je pilierom budúcnosti každej krajiny. Jeho zdraviu by sme mali venovať aspoň takú pozornosť ako pilierom dôchodkovým.
Je dobré, že debata o stave nášho školstva nevyhasína, aj keď rozliční „Komenskí“ z automobilového priemyslu prikladajú na oheň v štýle polenom po hlave tomu, kto to vidí inak. Dôležité je však posunúť debatu k základom toho, čo nazývame funkčná čitateľská či matematická gramotnosť. A nejde to ľahko, ak sa aj z moderátorského kresla presadzuje odberateľský pohľad čakajúci absolventov šitých na mieru. Pokus ministra Dušana Čaploviča otvoriť v sobotňajšej rozhlasovej debate tému predškolskej výchovy bol pribrzdený ako nežiaduca digresia.
Každý novinár nie je fanúšikom európskych socialistov, ktorí z dostupnosti kvalitnej predškolskej výchovy urobili politickú prioritu číslo jeden. No každý novinár sa im podobá v tom, že je občas pozorný aj k výsledkom prieskumov a vedeckých zisťovaní. Predstava socialistov, že materská škola je najlepšie cielenou investíciou do budúcnosti krajiny, totiž nestavia na vieroučných premisách, ale na empirických faktoch. Ich reč by mala byť zrozumiteľná vo všetkých ideologických táboroch.
Jasnou rečou hovoria výsledky medzinárodných výskumov PIRLS a TIMSS 2011 publikované minulú jeseň. Tento trochu v tieni zisťovania PISA stojaci výskum čitateľskej, matematickej a prírodovednej úspešnosti štvrtákov priniesol síce správu, že sa naše deti za dekádu významne zlepšili, ale tak ako PISA potvrdil silnú súvislosť medzi školskými výsledkami dieťaťa a zdrojmi jeho rodiny. Rozdiel vo výkone žiakov, ktorí mali vzdelaných rodičov, vlastnú izbu, dostatok kníh a internet, a tých, čo nemali ani jedno z vymenovaného, bol viac ako stobodový. A to podľa skúsených učiteľov škola na prvom stupni ešte dokáže ťahať všetky deti.
Pre kvalifikovanie materskej školy na miesto v politických debatách je však dôležité to, že výskum potvrdil výraznú súvislosť medzi navštevovaním materskej školy a výsledkami žiaka. Deti, ktoré chodili do škôlky, mali očividne lepšie výsledky ako tie, ktoré ju navštevovali jeden rok alebo vôbec. Do materskej školy pritom chodili takmer všetky deti z rodín s množstvom zdrojov potrebných pre školský úspech, no len dve tretiny z tých, čo takéto zdroje nemali. Výskum uzaviera, že predškolská výchova by mala pozitívny účinok na výkon detí s málo zdrojmi.
Ako zreálniť túto možnosť pri chýbajúcich kapacitách, zdrojoch a kompetenciách je vážnou politickou témou. Tá logicky predchádza debaty o počte nástrojárov či klampiarov. Ako však získať tých, čo najviac kibicujú do rozdeľovania verejných zdrojov, pre investovanie do detí, ktorých aj 15-eurový poplatok či chýbajúce pyžamko do škôlky vytláča na okraj?
Prvým krokom by azda malo byť nebáť sa klásť otázku o investíciách do škôlok aj kapitánom priemyslu, i toho automobilového. S presvedčením, že je to kľúčová téma pre všetkých, čo s touto krajinou majú seriózne úmysly. Rovnako ako aj pod výkonmi žiakov podpísané zlé bytové podmienky a rodičovské trápenia o živobytie, ktoré žiadna školská reforma zlepšiť nedokáže.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.