Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Menej, horšia, slabšie platená
Počet ľudí bez práce vo svete vlani narástol a tak to bude pravdepodobne aj v nasledujúcich rokoch. Nezamestnanosť postihuje najmä mladých ľudí a sociálne ohrozené skupiny. Existujúce pracovné miesta sú menej kvalitné a horšie platené.
Trendy v zamestnanosti mapuje nedávno vydaná správa Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Neprináša zásadné prekvapenia. Dokresľuje obraz sveta, v ktorom sa viaceré regióny či krajiny dočasne vymanili z hospodárskej recesie, obnovenie rastu však neviedlo k zvýšeniu počtu pracovných príležitostí.
Pre rastúci počet ľudí znamená strata zamestnania sociálnu núdzu: verejné služby sú menej kvalitné a dostupné a záchranné siete slabšie. Ani zamestnanie však nie je garanciou dôstojného života. Takmer polovica pracovných miest – s rastúcim trendom – je nekvalitná. Rozličné formy samozamestnania a nepravidelných kontraktov sa vo všeobecnosti spájajú s nižšou sociálnou ochranou a horším platom. Odrazom globálnych trendov je vývoj v Európe, kde sa najmä v krajinách eurozóny sociálne efekty ekonomickej krízy prehĺbili politikami vlád. Druhú fázu krízy v EÚ sprevádzali opatrenia, či už v mene tzv. rozpočtovej konsolidácie, alebo štrukturálnych reforiem. Mali výrazne negatívny vplyv na systémy sociálnej ochrany a verejné služby.
Bremeno pocítili predovšetkým sociálne najzraniteľnejšie skupiny. Nejde len o nezamestnaných či o ľudí mimo trhu práce, ako sú dôchodcovia. Počas posledných rokov sa znížila kvalita pracovných miest. Rastúci podiel majú nedobrovoľné čiastočné úväzky, práca na dobu určitú, samozamestnávanie a podobne. Vo všeobecnosti je ich spoločným menovateľom slabšia regulácia, menšia ochrana pracovníka a horšia odmena.
Neregulárne formy zamestnania nie sú samozrejme dieťaťom hospodárskej krízy. Štáty ich zavádzali už predtým, pod hlavičkou liberalizácie či väčšej flexibility trhu práce. Správa MOP upozorňuje, že pre čoraz viac ľudí už zamestnanie nie je poistkou pred chudobou. Polarizácia na trhu práce narastá a akceptovanie menej kvalitného či horšie plateného miesta (prípadne vôbec neplateného, ako pri rôznych druhoch stáží) už nie je stupienkom k budovaniu úspešnej kariéry. Pre veľkú časť populácie sa stáva konečnou stanicou.
Rozširovanie priepasti sociálnych nerovností znamená, že sa pohybujú oba brehy. Minulý rok prinášal v sociálnej oblasti zlé správy, korporátne zisky však rástli, rovnako aj ceny akcií firiem. Tento vývoj posilnil dlhodobý trend poklesu podielu práce na celkových príjmoch. Počas krízy sa stal svet pre čoraz viac ľudí menej spravodlivým miestom.
Hospodárska kríza a jej sociálne dôsledky však nie sú prírodnou katastrofou, ktorá sa jednoducho udeje a treba ju akceptovať. Strácajúce sa sociálne práva a mechanizmy rozdeľovania bohatstva ľudia v minulosti nedostali ako benevolentné dary. Museli si ich vydobyť, získať politickým tlakom. Bez toho môžu prinajlepšom dúfať, že sa im ujde niečo zo zmenšujúceho sa počtu horších, menej platených miest.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.