Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Dobré správy z očistca?
Občas jednoducho potrebujeme dobré správy. Ak nie sú, sme ochotní si ich vymyslieť a uveriť im. Svetlom na konci tunela môže byť aj sebaklam. Veď je také príjemné uveriť príbehom o vlastnom úspechu či aspoň výnimočnosti.
Európa, ktorá sa už pomaly šiesty rok brodí hospodárskou krízou a štvrtý rok krízou menovej únie, je práve v takom stave. Potrebuje dobré správy. Pri rastúcej nezamestnanosti, sociálnej mizérii, minimálnom až negatívnom hospodárskom raste a labilnom bankovom sektore potrebuje dôkaz, že „stratégia boja proti kríze“ funguje. Čiastočne poslúžia akékoľvek náznaky hospodárskeho oživenia, efektívnejšie je však čosi konkrétne. V najbližších mesiacoch to bude Írsko.
Viacerí poprední predstavitelia súčasného politického kurzu ho už ukazujú ako dobrý príklad. Krajina, ktorá sa vinou záchrany bánk zadlžila do takej miery, že musela požiadať o „pomoc“ z vtedy čerstvého dočasného eurovalu, program ukončila a vrátila sa na finančné trhy. Pod dozorom Trojky (Európska komisia, MMF a ECB) implementovala drastické rozpočtové škrty a reformy, ktoré ju mali urobiť konkurencieschopnejšou, a dnes má vraj opäť dôveru finančných trhov.
Návratom keltského tigra to zrejme Merkelová, Barroso, Rehn, Asmussen a spol. nenazvú, zelený ostrov však znovu získal pochybnú výsadu dobrého žiaka, ktorého dávajú ostatným za vzor: „Naše rady fungujú. Keď to dokázali Íri, môžu aj ostatní. Šetrite, prestaňte utrácať nad pomery, zabudnite na neudržateľné výsady a nároky – a uspejete.“
Ceny nehnuteľností v Dubline opäť rastú, mesto ostalo preferovanou adresou európskych pobočiek globálnych korporácií ako Google či Facebook. Kedysi liberálna postindustriálna takmer utópia (nízke dane, slabá regulácia, extrémne otvorená ekonomika postavená na službách) sa po niekoľkých rokoch očistca opäť vracia do priazne globálneho kapitalizmu.
Iba že by nie. Očistcom všetci neprešli rovnakým dielom a nerovnako sa rozdelilo aj vykúpenie. Dvanásť- až trinásťpercentná nezamestnanosť je trojnásobne vyššia než pred krízou. Cenou za zachovanie zamestnania bolo často akceptovanie výrazne nižšieho platu.
Od roku 2008 odišlo z ostrovnej republiky so 4,6 milióna obyvateľov takmer 400-tisíc ľudí. Vzorová krajina tak vyzerá skôr ako krajiny dve, dve rozličné ekonomiky. S rozdielnou reakciou na trpkú medicínu ordinovanú Trojkou medzinárodných veriteľov, rozdielnymi záujmami a rozdielnou mocou.
V istom zmysle teda Írsko je príkladom. Príkladom toho, ako vyzerá fungujúca „protikrízová“ stratégia v EÚ. Verejné financie pevne zošnurované národnými a európskymi pravidlami. Globálne ekonomické tlaky v kombinácii s vysokou mobilitou kapitálu zužujú priestor pre progresívne zdanenie či zvyšovanie sociálnych štandardov. Nezamestnanosť nadobudla trvalý charakter, vytvára dodatočný tlak na znižovanie miezd. Sociálne funkcie štátu sa okresali, lebo „na ne nemáme“. Priepasť medzi spodnými a hornými priečkami spoločnosti narastá.
Len či to je tá dobrá správa, ktorú sme chceli počuť…
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.