Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Poslanecký Slovak Pub
Nie že by som mal niečo proti cudzojazyčným názvom. Aj keby som mal, veľmi by som si asi nepomohol. Veď tých slovenských je akosi pomenej.
Sem-tam sa síce človek stretne s pomyselnou „obranou“, ako keď som s potešením na jednej konferencii v chorvátskom Zadare z autobusu zazrel povzbudivý názov malej kaviarničky Coffee Bar Mrkva.
Mrkva by mohla byť, pochopiteľne, aj menom majiteľa. Ale to veľké červené, čo bolo namaľované na vývesnom štíte, veru nikoho nenechávalo na pochybách. Mrkva je mrkva. Nie je to San Diego ani Love Spirit, dokonca ani Pizza, „Kebap“ či Alhambra. Mrkva je skutočne iba mrkva. Ako vidno, niekedy môže mať v sebe viac láskavého a kritického humoru ako karotínu, i keď s úsmevom azda nie je menej zdravá. Na krčme Slovak Pub mi nikdy neprekážal názov, i keď v ňom možno nájsť určitú dávku chytráctva: máme niečo po anglicky a pritom je to také naše, írečité, slovenské. Neprekážal mi tam ani nábytok, ceny, obsluha, ba ani kvalita nápojov či jedál. Jediný dôvod, prečo som tam nevedel vydržať dlhšie ako pár minút, bola „výzdoba“ v podobe akýchsi nástenných fresiek staroslovanských božstiev či veľmožov, alebo čo to tam namaľovali.
Neviem, či je to tam doteraz, lebo to už vidieť nikdy nechcem. Odvtedy mi je totiž jasné, že najsilnejším dôvodom, prečo naši predkovia pred stáročiami prijali kresťanstvo, bol práve podobný výtvarný nátlak. Dokonca si myslím, že keby príslušné steny mali tú možnosť, istotne by sa radšej obrátili na islam, lebo ide o náboženstvo, v ktorom sa zakazuje zobrazovať nejaké bytosti, a preto v ňom k podobnej výtvarnej tragédii ako v Slovak Pube nikdy nemôže dôjsť.
Ale to je iba môj subjektívny názor. Túto zvláštnu, no pritom rýdzo slovenskú kultúru majiteľ Slovak Pubu postupne prenáša aj do nášho parlamentu. Pred pár dňami vlastník onej krčmy, nezaradený poslanec Alojz Hlina, pôvodom z OĽaNO, totiž zachytil akýsi falošný tón v príspevku poslanca za Smer Antona Martvoňa. Rozhodol sa, že jeho názory podrobí dôkladnej analýze v duchu metód novovznikajúcej foréznej politológie.
Aby sa mu analyzovalo ľahšie a ich obsah mu načisto neunikol, zvalil Martvoňa aj s jeho nedokončenými myšlienkami na zem. Pri podrobnejšom rozbore jeho zložitých ideí mu dotrhal nohavice. Iste iba preto, aby podstatné súvislosti uzrel v jasnejšom svetle. Rozhodne nejde o nijaké napadnutie.
„Keby som ho napadol, ležal by na áre,“ vysvetlil Hlina a možno mu veriť. Veď podobným spôsobom vraj analyzoval názory kolegov už v marci a nič sa nestalo.
„Napadol ich za stenou. Bolo to fyzické napadnutie, niektorých poslancov chytil pod krk, ďalších sotil dolu schodmi, jedného obúchal o stenu,“ opísal vtedy (dnes už vlastne štandardnú) parlamentnú diskusiu Martvoň.
Mandátový a imunitný výbor si vraj nevie s napadnutím dať rady. Pritom optimálne riešenie je jednoduché, i keď smutné. Stačí názov inštitúcie Národná rada Slovenskej republiky doplniť podnadpisom Slovak Pub.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.