Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Keď menej je viac
Na prvý pohľad môže správa o klesajúcom počte vysokoškolákov vyzerať tragicky, lenže jediní, kto by mali mať hlavu v smútku, sú zriaďovatelia rôznych „dedinských“ univerzít.
Vzhľadom na to, že po roku 1989 prudko klesal počet narodených detí, je takýto vývoj úplne prirodzený. Kým v roku 1990 sa na Slovensku narodilo takmer 80-tisíc detí, o desať rokov neskôr ich bolo už len 55-tisíc. Ak teda v priebehu jednej dekády ubudlo 25-tisíc detí v ročníku, muselo sa to odraziť aj na počte žiakov a študentov. Správa o tom, že naše VŠ minulý rok navštevovalo o 11-tisíc študentov menej ako rok predtým, mohla teda zaskočiť len málokoho.
Problém je však v tom, že mnohé novovzniknuté vysokoskoškolské „učilištia“ existujú len vďaka tomu, že latka kvality je v nich nastavená veľmi nízko. Pre svoju existenciu si však v krátkom čase dokázali vytvoriť personálne zázemie a ďalej chrlia docentov i profesorov ako na bežiacom páse a je bežné, že väčšina študentov končí bakalárske i magisterské štúdium so samými áčkami (a neskôr na úrade práce). To výrazným spôsobom deformuje vysokoškolské prostredie.
V situácii, keď sa neprihliada na to, či je absolvent z kvalitnej univerzity, alebo z „rýchlokurzu“, ťahajú slušné školy za kratší koniec, lebo od svojich študentov viac vyžadujú a majú prísnejšie nastavené pravidlá na udeľovanie habilitácií.
Zmeniť to všetko môže avizovaná komplexná akreditácia. Prísnejšie pravidlá spolu s menším počtom študentov môžu znamenať koniec rôznych pofidérnych škôl, ktorých jediným zmyslom je vyryžovať čo najviac na školnom.
Menej môže byť niekedy skutočne viac.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.