Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Dvestošesťdesiat gigabajtov pravdy
Washingtonská organizácia Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) v spolupráci s medzinárodnou sieťou médií poodhalila rúško nad tajomným svetom schránkových firiem a daňových rajov.
Roky trpezlivej práce priniesli obrovské množstvo firemných dokumentov, emailovej komunikácie a finančných údajov, mapujúcich fungovanie siete fantómových firiem, sprostredkovateľov a anonymných vlastníkov na Britských Panenských ostrovoch, v Singapure, Hongkongu a na Cookových ostrovoch.
Ide len o špičku ľadovca, no zaujímavé sú už prvé zverejnené úlovky, ktoré zozbierali z 260 gigabajtov údajov a dvoch miliónov emailov týkajúcich sa 122-tisíc firiem a 12-tisíc „sprostredkovateľov". Anonymitu a „výhodné daňové pravidlá“ oceňovali vysokopostavení politici a ich rodinní príslušníci, predstavitelia korporátneho sveta, celebrity…
Podľa odhadov uverejnených v britskom denníku Guardian sa v daňových rajoch ukrýva asi 25 biliónov eur. Bez ohľadu na to, akú časť tvoria „špinavé peniaze“, tento majetok má ostať z rozličných dôvodov zatajený. Ak pre nič iné, tak pred zvedavým okom daňového úradu. A to je dnes čoraz väčší problém.
Diskusie, či ide o daňovú optimalizáciu, agresívne daňové plánovanie, alebo o zneužívanie zákonov, sú do značnej miery rétorickým cvičením. Posledné tri desaťročia sa nesú v znamení rastúcich sociálnych rozdielov. Hospodárske bubliny či rýchly rast vo viacerých krajinách ostrie tohto trendu načas otupili, no kríza odhaľuje sociálnu realitu.
„Ozdravovanie“ verejných financií sprevádza v Španielsku, Portugalsku či Grécku výrazný nárast samovrážd a epidémie infekčných chorôb. Aj ľudia v ostatných štátoch platia uťahovaním opaskov za údajný hriech „života nad pomery“. V takejto situácii ťažko vysvetľovať, že je absolútne férové, ak ktosi „iba“ využíva existujúce možnosti, aby znížil svoje daňové bremeno.
Informácie zverejnené WikiLeaks pred troma rokmi zatriasli svetom zahraničnej politiky. Nie preto, že by odhalili niečo mimoriadne nové. Potvrdili známu pravdu, že vojna je špinavý biznis, v ktorom je naivné hľadať spravodlivosť. Ako aj to, že za fasádou „diplomacie“ sa skrýva mocenská hra, v ktorej sú špionáž, korupcia či očierňovanie súperov len jednými z množstva nástrojov. A pridali k tomu množstvo nepríjemných detailov.
Podobné otrasy sa dajú očakávať v prepletených korporátnych a politických elitách. Potvrdí sa pravdivé klišé, že ľudia sú rovní a rovnejší. Globalizácia sveta financií vytvorila nový rozmer nerovnosti.
Ak sa chce zdaneniu vyhnúť práca, dostáva sa do šedej či čiernej zóny ekonomiky. Kapitál „iba“ využíva právne medzery a výhody daňových režimov. No keďže zákony nie sú dané kdesi zhora, neostáva nič iné, než položiť nepríjemnú otázku: Cui bono? V čí prospech? Informácie sa budú postupne zverejňovať vo svetových médiách a na stránkach organizácie ICIJ. My môžeme s napätím očakávať, či sa v tých 260 gigabajtoch nájde kus pravdy aj pre našu provinciu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.