Drony zaútočili na Trenčín – umením. Pozrite si video z Európskeho hlavného mesta kultúry 2026

Organizátori sa vedome vzdali veľkolepých a nákladných predstavení a stavili na zmysluplný rozmer projektu – podporu súčasného umenia, rozvoj dobrovoľníctva, kultivovanie verejného priestoru a posilňovanie susedských vzťahov. Otvárací ceremoniál v polovici februára pritiahol tisíce ľudí. Priviedla ich zvedavosť – presne tá, ktorú chce Trenčín podľa motta „Prebúdzame zvedavosť“ počas celého roka podnecovať a rozvíjať. Ambíciou víkendu nebol jednorazový ohňostroj emócií, ale návraty – túžba prísť opäť a priviesť ďalších. Mesto s bohatou minulosťou a rastúcim sebavedomím tak ukázalo, že má Európe čo povedať – a to vlastným jazykom.

Kultúra v každom kúte mesta

Počas trojdňového otváracieho ceremoniálu od 13. do 15. februára sa Trenčín premenil na pulzujúce kultúrne epicentrum. Viac než sto podujatí, takmer tisícka účinkujúcich z trinástich krajín a stovky miestnych dobrovoľníkov vytvorili program, ktorý zaplnil ulice a námestia množstvom návštevníkov. Kultúra sa rozliala naprieč centrom aj mestskými časťami – od divadla a hudby cez tanec, koncerty a výstavy až po diskusie, ochutnávky či módne prehliadky. Umenie tak nebolo len kulisou, ale prirodzenou súčasťou každodenného života.

Atmosféra pritom nezostala uzavretá v troch dňoch. Niektoré podujatia pokračujú aj po otváracom víkende vrátane výstavy súčasného umenia na Trenčianskom hrade, ktorá potrvá do 24. mája. Hrad sa stal živým miestom dialógu medzi minulosťou a prítomnosťou. Multimediálne site-specific dielo Studňa lásky od tureckých autorov oživuje legendu o Omarovi a Fatime, portugalská umelkyňa Carla Rebelo v inštalácii Barborina niť pracuje s fragmentmi drevenej podlahy zbúranej textilnej továrne Merina a japonský umelec Yasuaki Onishi premieňa v diele Kryštalické ticho Rytiersku sálu na krehkú vertikálnu krajinu z priehľadných materiálov.

V Galérii Miloša Alexandra Bazovského otvorili výnimočnú výstavu Stano Filko: Farba a systém, líc a rub, ktorá potrvá do 18. apríla. Filko (1937 – 2015), rodák z Veľkej Hradnej pri Trenčíne, patril k najradikálnejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia. Maľbu a obraz nevnímal ako uzavreté dielo, ale ako otvorený systém – priestor myslenia, hľadania a presahov. Aktuálna výstava ponúka ucelený pohľad na jeho celoživotnú prácu s farbou, priestorom a významom.

Na ďalších poschodiach galérie pokračuje dialóg s témou komunity a spoločenskej pamäti. Výstava Architektúra tvorby komunít od fotografky Kristíny Seidlovej, otvorená do 28. februára 2026, prináša citlivý fotografický projekt o Detskom mestečku v Trenčíne-Zlatovciach. Toto unikátne zariadenie fungovalo v rokoch 1974 – 2005 ako detský domov rodinného typu a stalo sa osobitým experimentom v oblasti starostlivosti o deti. Prostredníctvom archívnych materiálov, súčasných fotografií a výpovedí bývalých obyvateľov výstava ukazuje, ako architektúra dokáže formovať každodennosť aj medziľudské vzťahy. Zároveň otvára aktuálne otázky začleňovania sociálne znevýhodnených a integračných výziev, ktorým dnes Trenčín čelí.

Ďalšou výstavou v galérii je Ochrana pamiatok a moderná architektúra Trenčianskeho kraja: Súčasný stav a výzvy, prístupná do 30. júna. Expozícia upozorňuje na slabú ochranu architektúry 20. storočia a otvorene pomenúva problém: samotný status národnej kultúrnej pamiatky ešte nezaručuje ani kvalitnú starostlivosť, ani rešpekt spoločnosti. Projekt vznikol pod hlavičkou Centra architektúry Trenčín a je predzvesťou pripravovanej odbornej publikácie mapujúcej vybrané príklady z celého Trenčianskeho kraja. Výstava pracuje s textami, mapami, modelmi a fotografiami v dvoch vizuálne kontrastných priestoroch. Namiesto jednoduchých odpovedí kladie otázky – ako pristupovať k modernej architektúre, čo z nej považujeme za hodnotné a či máme vôľu ju zachovať.

Odpoveď je pritom bolestivo viditeľná priamo z okien galérie. Miesto, kde ešte pred niekoľkými týždňami stál historický meštiansky dom, dnes zíva prázdnotou. Stavba bola zbúraná bez povolenia, napriek ochrannému statusu a umiestneniu v mestskej pamiatkovej rezervácii. Tento krok vyvolal ostrú reakciu odborných aj kultúrnych inštitúcií. Postup vlastníka označili za bezprecedentný – o to viac v roku, keď je Trenčín Európskym hlavným mestom kultúry – a vyzvali na vyvodenie zodpovednosti za nezvratnú stratu časti historickej pamäti mesta. Z výstavy o ochrane architektúry sa tak nechtiac stal aj jej mrazivý komentár. A projekt Trenčín 2026 získal bolestivú pripomienku, že kultúrne dedičstvo sa nebráni samo – musí ho brániť spoločnosť.

Umenie nemá hranice

Víkendový program otváracieho víkendu prekročil hranice tradičných kultúrnych priestorov – umenie sa objavilo tam, kde by ho čakal len málokto. V podchode pod Hasičskou ulicou predstavil rakúsky umelec Oliver Ressler päť svetelných boxov s fotografiami v projekte Zelená línia, ktorý kriticky upozorňuje na dominanciu automobilovej dopravy a vyzýva na navrátenie verejného priestoru ľuďom.

Na ľade Zimného štadióna Pavla Demitru sa pred zápasom Dukly Trenčín odohrala nečakaná kultúrna vsuvka – Barbora Šišková predviedla akrobatickú šou, ktorá symbolicky prepojila šport a umenie priamo nad hracou plochou.

Otvorenie LUMó Hubu, nového centra udržateľnej módy, vnieslo do centra mesta dialóg medzi tradíciou a ekológiou. Po zotmení prevzali iniciatívu svetelné inštalácie Zažni mesto, ktoré premenili verejný priestor na emotívnu scénu. Svetlo citlivo modelovalo architektúru kostolov, synagógy i ďalších budov a ponúklo nové pohľady na známe miesta.

Silný ohlas vyvolal aj festival lokálnych chutí Ako chutí Trenčín? v priestoroch Okruhového domu armády. Návštevníci tu ochutnávali špeciálne pripravené jedlá a zároveň mohli objavovať pôvodné monumentálne nástenné realizácie, reliéfy a mozaiky brutalistickej stavby – výrazného príkladu syntézy architektúry a výtvarného umenia 20. storočia. Program tu vyvrcholil večerným divadelným predstavením EGBDF (Kto sa naladí na správnu notu), ktoré spojilo herecké umenie Mestského divadla Zlín s hudbou Filharmónie Bohuslava Martinů a vtiahlo divákov do hravej, no premyslenej hry s hudobnými motívmi a naladením na správnu notu.

Vrchol soboty patril galaprogramu Manifest na Mierovom námestí, ktorý pritiahol približne desaťtisíc divákov a rozozvučal celé centrum hudbou, divadlom a akrobaciou. Na pódiách sa striedali známe osobnosti – Jana Kirschner s hosťami Štefanom Štecom a Vojenskou hudbou, Emma Drobná, skupina Bez ladu a skladu či trenčianska speváčka Nina Kohout. Vystúpilo aj fínske duo Junna s energickým mixom tradičnej fínskej ľudovej hudby a elektronickej tanečnej kultúry či sámsky rapový umelec Yungmiqu pochádzajúci z Utsjoki na severe Fínska.

Vo svojej tvorbe prepája hip-hop s identitou a kultúrnymi koreňmi pôvodného sámskeho obyvateľstva, čím ponúka jedinečný, žánrovo definujúci štýl. Vystúpenia fínskych umelcov symbolicky prepojili Trenčín s partnerským mestom Oulu, ktoré je tiež Európskym hlavným mestom kultúry 2026.

Oblohu rozžiarila veľkolepá laserová šou, dodávajúca galaprogramu dramatický vizuálny rozmer. Nedeľa patrila rodinným podujatiam, literárnym a diskusným aktivitám, slávnostnej omši s biskupom Davidom Tencerom, rodákom zo Slovenska pôsobiacim v Reykjavíku, a koncertu Komorného orchestra mesta Trenčín so sopranistkou Paulínou Ovádkovou. Trojdňové oslavy vyvrcholili veľkolepou dronovou šou, keď nad hradné bralo vzlietlo 300 dronov. Tie vytvorili pôsobivú svetelnú choreografiu a symbolicky uzavreli víkend, počas ktorého sa Trenčín predstavil ako mesto otvorené svetu, kultúre aj svojim obyvateľom.