Poklad z Pinkových Kračian: Kopali bazén, v krčahu našli 364 vzácnych mincí
Historické múzeum SNM na Bratislavskom hrade v spolupráci s NBS – Múzeom mincí a medailí v Kremnici predstavuje príbeh výnimočného archeologického nálezu. Pred desiatimi rokmi, 9. júna 2016, počas kopania bazéna v záhrade rodinného domu v Pinkových Kračanoch na Žitnom ostrove priniesli plány na letné kúpanie mimoriadny objav. Výstava Tajomstvo pokladu mincí z Pinkových Kračian, ktorej kurátorom je numizmatik Marek Budaj, prezentuje súbor 346 strieborných mincí ukrytých v hlinenej nádobe. O výnimočnú inštaláciu výstavy sa postaral divadelný scénograf Juraj Poliak. Expozícia je prístupná na prízemí Bratislavského hradu denne okrem utorka od 10.00 do 18.00 do 15. apríla.
Toliar Ferdinanda Wilhelma Eusebia Schwarzenberga a jeho manželky Márie Anny z roku 1696.
Majiteľ pozemku pri výkopových prácach v hĺbke zhruba 30 centimetrov narazil na rozbitý krčah plný strieborných mincí. „Nálezca zareagoval ukážkovo – objav okamžite oznámil pamiatkarom aj miestnej samospráve. V súlade so zákonom mu prináležalo nálezné, ktoré výrazne prevýšilo pôvodné náklady na bazén. Pri významných archeologických nálezoch môže dosiahnuť až desiatky tisíc eur, takže sa oplatí byť poctivý a každý takýto nález nahlásiť,“ vysvetľuje Budaj.
Výnimočný poklad
Hodnota nálezu nespočíva len v množstve mincí, ale najmä v ich zložení. Poklad tvorí 346 strieborných mincí stredných a vysokých nominálov z rokov 1624 až 1704. Zastúpené sú mince z približne 14 stredoeurópskych mincovní. Jadro pokladu tvoria kremnické razby, doplnené aj mincami z bratislavskej a košickej mincovne. Takéto zloženie naznačuje, že pôvodný majiteľ si vedome ukladal len cenné mince.
Na otázku, či krčah nebol „peňaženkou“, ale skôr „trezorom“ tej doby, Budaj s úsmevom prikyvuje: „Väčšina pokladov sa ukrývala v obdobiach vojen a nepokojov. Ľudia chránili svoj majetok a tento poklad bol uložený cielene.“
Zaujímavé je aj samotné uloženie: krčah, pôvodne fľašovitý s úzkym hrdlom, bol upravený – hrdlo odseknuté, aby sa mince dali vložiť dovnútra. „Nádoba nemala hodnotu, slúžila len ako praktický obal. Aj najvýznamnejšie poklady bývajú ukryté v bežných kuchynských nádobách. V čase ohrozenia bol obsah dôležitejší než schránka,“ dopĺňa Budaj.
Kremnické toliare ako euro svojej doby
Dominantnú časť pokladu – približne tri štvrtiny mincí – tvoria razby z kremnickej mincovne, čo potvrdzuje jej kľúčovú úlohu v stredoeurópskom menovom systéme 17. storočia. Poklad obsahuje aj uhorské, sedmohradské, rakúske, sliezske a nemecké mince. „Mince z rôznych krajín obiehali podľa presných pomerov a boli navzájom akceptované. Šlo o spoločný menový priestor, hlavne v rámci habsburskej monarchie, pričom strieborné kremnické toliare môžeme s nadsádzkou považovať za „euro“ svojej doby,“ vysvetľuje Budaj.
Zaujímavá je kolekcia 28 francúzskych mincí z rokov 1643 až 1701 z obdobia vlády Ľudovíta XIII. a XIV. „Prílev francúzskych mincí do strednej Európy v druhej polovici 17. storočia je veľmi špecifický a existuje niekoľko vysvetlení,“ hovorí Budaj.
Jedným z nich sú vojnové udalosti, napríklad výprava Osmanskej ríše do strednej Európy v roku 1663. Osmanskí vojaci boli totiž často vyplácaní francúzskymi mincami, ktoré sa následne dostávali do obehu aj na území Uhorska.
Ďalšou cestou bol obchod. Francúzske mince prúdili do Osmanskej ríše, na Balkán a odtiaľ ďalej obchodnými trasami až do strednej Európy. Treťou možnosťou bola politická podpora povstaleckých vojsk.
Najmladšia minca pochádza z roku 1704, čo pomáha datovať uloženie pokladu. Väčšina podobných nálezov súvisí s vojnami a pravdepodobne to platí aj tu. V rokoch 1703–1711 prebiehalo povstanie Františka Rákocziho II., ktoré výrazne zasiahlo aj územie Slovenska.
V rokoch 1703 – 1711 prebiehalo rozsiahle povstanie vedené Františkom Rákoczim II., ktoré výrazne zasiahlo územie dnešného Slovenska. Hoci Žitný ostrov nebol jeho hlavným dejiskom, v roku 1704 sa v neďalekých Topoľníkoch odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami generála Heistera a povstalcami vedenými generálom Pekrym. Práve tieto udalosti mohli byť impulzom na ukrytie mincí do zeme.
Na minci aj s manželkou
„V druhej výstavnej miestnosti je dvadsať vybraných mincí, ktoré zaujmú niečím špecifickým. Medzi moje obľúbené patrí napríklad toliar Ferdinanda Wilhelma Eusebia Schwarzenberga z roku 1696, na ktorom je zobrazený s manželkou Máriou Annou. Hoci sa často mylne považuje za svadobný toliar, išlo o bežnú obehovú mincu. Zobrazenie manželiek ale bolo možné len u významných rodov s povolením panovníka,“ hovorí Budaj.
Viaceré vystavené mince sú vo výnimočnom stave, akoby sa do pokladu dostali priamo z mincovne. Najmladšia minca pochádza z roku 1704, čo umožňuje datovať uloženie pokladu na začiatok povstania Františka Rákocziho II. (1704–1705). Najstaršou mincou je toliar z roku 1624, razený za vlády tirolského arcivojvodu Leopolda (1619–1632). V poklade sú aj zriedkavé nemecké a rakúske mince zo 17. storočia, napríklad toliar augsburského arcibiskupa. Najväčší podiel pokladu však tvoria kremnické mince, čo potvrdzuje ich stabilitu a dôveru, ktorú do nich vkladali obyvatelia.
Poklad v hodnote päť ton mäsa
Poklad z Pinkových Kračian bol po náleze v roku 2016 ocenený súdnoznalecky. Odvtedy však cena striebra vzrástla mnohonásobne. Dnes trhová hodnota pokladu presahuje stotisíc eur, pričom numizmatická, historická a umelecká hodnota je nevyčísliteľná.
V roku 1704, v čase zakopania, mal poklad hodnotu približne 35 370 denárov – suma, na ktorú by tesársky tovariš musel pracovať viac ako dva a pol roka a nádenník takmer päť rokov. Za tieto peniaze by bolo možné aj kúpiť asi 1 200 litrov tokajského vína alebo päť ton mäsa, prípadne dom na vidieku či nehnuteľnosť v Bratislave.
Jánošíkova či osmanská sekera?
Výstava predstavuje nielen mince, ale aj historický kontext obdobia. Scénograf Juraj Poliak vytvoril priestor s motívmi vojny, archeologického objavu a „záchrany pokladu“. Súčasťou sú aj historické zbrane vrátane osmanskej sekery, ktorá bola kedysi pripisovaná Jurajovi Jánošíkovi. Cieľom výstavy je zasadiť mince do širšieho historického a emocionálneho rámca. Poklad získava zmysel, až keď poznáme jeho príbeh – kde, kedy a prečo vznikol.
Výstava je rozložená do troch častí a vznikla v spolupráci s oceňovaným divadelným scénografom Jurajom Poliakom. Označenie „inštalácia“ však podľa neho nevystihuje jej charakter úplne presne. „Každá výstava je v podstate súboj o pozornosť diváka. Pri minciach je to obzvlášť náročné – dovolím si povedať, že ide o jednu z najťažších disciplín. Pozornosť návštevníka totiž často klesá už po niekoľkých kusoch,“ hovorí Poliak.
Keď ho Marek Budaj oslovil s ponukou spolupráce, prijal ju pod podmienkou, že bude mať pri tvorbe voľnú ruku. „Začal som premýšľať nad tým, ako diváka zaujať, naladiť a vtiahnuť do témy tak, aby ho bavilo pohybovať sa v priestore a objavovať jednotlivé objekty,“ približuje. Ako scénograf s dlhoročnou divadelnou praxou siahol po princípoch, ktoré pozná z javiska. „Vyrastal som na časopise ABC a na tvorbe Richarda Vyškovského. Svet papierových modelov a figúrok mi prišiel ako ideálny spôsob, ako túto tému sprítomniť,“ vysvetľuje.
Spolu s Marekom Budajom si preto naštudovali hlavné historické bitky povstania Františka Rákocziho II. súvisiace s obdobím vzniku pokladu a vytvorili výpravnú expozíciu: štyri bojové scény, úvodnú verbovačku a na záver kapituláciu. „Hoci figúrky pôsobia krehko, návštevníci sa k nim správajú veľmi ohľaduplne. Samozrejme, rátame s tým, že časom môže dôjsť k ich poškodeniu – hovoríme tomu žartovne úmrtnosť vojačikov – no zatiaľ všetko fungovalo bez problémov,“ dodáva Poliak s úsmevom.
„Výstava je kompozične rozdelená do troch celkov. Prvým je vojna od začiatku až do konca, kde návštevník sleduje konflikt ako príbeh,“ vysvetľuje autor koncepcie. „Druhou časťou je samotný nález pokladu. Ide o archeologický princíp – stoly evokujú vykopávky, hrabanie sa v zemi, objavovanie. Použil som mäkký materiál, ktorý pripomína hlinu, aby vznikol pocit, že sa poklad doslova vynára zo zeme. Objavujú sa malé „pokladíky“, ktoré pôsobia, akoby práve vyšli spod povrchu,“ približuje.
„Tretia časť je venovaná samotnému pokladu. Nachádza sa tu výber dvadsiatich najvzácnejších mincí – takzvaných topiek, ktoré boli z pokladu vybrané. Túto časť som poňal symbolicky. Použil som izotermickú fóliu, ktorá sa používa pri záchrane zranených, ako metaforu starostlivosti. Chcel som tým povedať, že nestačí poklad len nájsť – dôležité je aj sa oň starať, chrániť ho, skúmať, vystavovať a zasadzovať do širších súvislostí. Poklad má zmysel len vtedy, keď s ním ďalej pracujeme a uvedomujeme si jeho hodnotu,“ uzatvára Juraj Poliak.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.