Ako prežívajú vianočné sviatky Slováci v Rumunsku
Vianoce sú čarovné všade vo svete. "My, Slováci žijúci v Rumunsku, dodržiavame vianočné zvyky, ktoré naši predkovia priniesli so sebou, keď emigrovali na územie dnešného Rumunska ešte v 18. storočí, opísala prispievateľka Adriana Fúriková.
Rodina za sviatočným stolom. Slováci v Rumunsku zachovávajú tradície, ktoré si do novej domoviny priniesli ich predkovia ešte v 18. storočí.
„Nemôžem povedať, že Slováci žijúci v Rumunsku by prevzali rumunské obyčaje, ale keďže máme čoraz viac zmiešaných rodín, v domácnostiach sa dodržiavajú obe kultúry. To je aj môj prípad, keďže moja mamka je Rumunka a otec Slovák,“ hovorí.
Na Vianoce, na Štefana
Na vianočnom stole sú aj rumunské, aj slovenské jedlá, ako napríklad opekance alebo hríbovica, ktorá sa stala najobľúbenejšou u mojej mamky. Otec hrá na akordeon a chodíme spievať aj ku Rumunom, aj ku Slovákom. Niekedy Rumuni žiadajú, aby sme im spievali slovenské koledy, pretože sa im zdajú byť odlišné. Zasa Slováci poznajú a majú radi známe rumunské koledy.
Samozrejme, že nechýba ani vianočný stromček. Keďže v minulosti boli lesy súkromným vlastníctvom grófov, Slováci našli na túto situáciu kreatívne riešenia: imelo alebo lampáš zo slamy, ktorý pripravovali už počas leta, keď sa robila žatva.
Po vianočných oslavách, nasleduje sviatok svätého Štefana. Tento deň je oslavou radosti a stretnutí, pričom rodiny sa schádzajú a oslavujú spolu tých, ktorí nosia meno Štefan.
Vyháňanie starého roka
Sviatok pokračuje v duchu osláv, avšak s prípravami pred príchodom Nového roka. Na Silvestra sa gazdinky pripravovali celý deň na špeciálnu večeru. Pôst bol v niektorých dedinách dodržiavaný, aby sa ochránili zvieratá a úroda na budúci rok.
So sviatkami sa spájali aj rituály „vyháňania“ starého roka. Deti mali dôležitú úlohu, keď chodili po dedine, aby „vyhnali“ starý rok. Používali na to zvončeky, biče a masky. Tento zvyk sa stal zábavným, a ich hlasy a zvuky oznamovali príchod nového roka.
Kým populárne rituály boli bežné v komunitách, rímskokatolícka cirkev organizovala slávnostnú omšu na poďakovanie za uplynulý rok. V kostole sa ľudia schádzali, aby si uctili Boha a spomínali na udalosti uplynulého roka. Tento zvyk ostáva silný aj dodnes, keď veriaci prichádzajú do kostola so svojimi rodinami.
Po skončení svätej omše sa ľudia v dedine vrhli do oslavy Nového roka. Mladí chodili po domoch svojich známych a rodiny, aby priniesli Nový rok. Prinášali so sebou biče a vrieskali, čím vytvárali veselú atmosféru.
Hlavnou súčasťou osláv boli vinšovačky
Hlavnou súčasťou osláv boli vinšovačky. Muži chodili po dedine a v každom dome priali všetkým obyvateľom zdravie a šťastie do nového roka. Rôzne povery hovorili, že je šťastné, ak do domu ako prvý vojde muž, zatiaľ čo žena prináša nešťastie:
Vinšujem vám šťastný nový rok, aby vám spadol z pece bok a z komína rura, aby zostala gazdina hrubá! Žeby ste mali zdravia, šťastia, na statečky rozchovania, na detičky potešenia, hojnosti, prajnosti, všetky veci dosti. Pochvalen Pan Ježiš Kristus!
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.