Andrej Krasislav Mešša v roku 1850 zozbieral viac ako tisíc ľudových piesní
Pred 200 rokmi, 26. novembra 1825, sa narodil Andrej Krasislav Messa, zberateľ ľudových piesní a kutúrno osvetový precovník. Vytvoril rukopisnú zbierku, uloženú dnes v Slovenskej národnej knižnici v Martine, ktorá obsahuje vyše tisíc ľudových piesní z regiónu Banskej Štiavnice. Sú medzi nimi piesne banícke aj erotické.
Narodil sa v Bankách ktoré vtedy administratívne patrili pod Vyhne ako Andrej Karol Messa. Podľa doterajších poznatkov Andrej Karol a jeho súrodenci boli už treťou generáciou z rodu Messa, ktorí prišli pracovať do Banskej Štiavnice z Turca z Mošoviec.
Andrej Messa sa vyučil v baníckej škole v Banskej Štiavnici, za vynikajúce výsledky v štúdiu dostal od banského úradu vo Windšachte pochvalný dekrét, ručný kompas a Deliusovo dielo o baníctve. V baníctve neskôr aj podnikal, začal s ťažbou hnedého uhlia vo Veľkom Krtíši.
V čase svojho štúdia aj neskôr sa venoval zberu ľudovej slovesnosti, hlavne piesní a vytvoril rukopisnú zbierku, uloženú v Matici slovenskej, dnes v Národnej knižnici v Martine. Zbierku, ktorá obsahuje vyše tisíc ľudových piesní z regiónu Banskej Štiavnice, dokončil s datovaním rokom 1850.
Andrej Messa sa ako jeden z prvých zberateľov venoval aj záznamom baníckych a robotníckych piesní, i piesňam dvojzmyselného ba až erotického obsahu, bez zbytočnej prudérnosti a moralizovania, ktorým podrobovali svoje zbierky iní zberatelia tej doby.
Zbierka obsahuje aj niekoľko vlastných básní- piesní, ktoré vyjadrujú jeho silné slovenské vlastenecké cítenie. To sa prejavilo aj neskôr jeho vstupom do Matice slovenskej a aktívnou kultúrno osvetovou a publikačnou prácou.
Piesne z jeho zbierky, hlavne erotického obsahu a zbojnícke , citujú viacerí autori, najviac Jozef Minárik v knihách Verše pre múdrych a bláznov , Tatran 1969, Amor diktoval, lásku spisoval, Tatran Bratislava 1979, Po chodníčkoch kamenných po cestičkách krvavých, Tatran Bratislava 1980. Pred nim sa jej však odborne venoval aj Štefan Krčméry. Piesne z jeho zbierky uvádza Ľudovít Riezner v Biliografii slovenského písomníctva od najstarších dôb do konca roka 1900. III.zväzok, Matica slovenská , Turčianský Svätý Martin 1932,s.194. So snahou o jej vydanie začala Doc . Ľubica Droppová v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Doc. Droppová, akademické vydanie (kritické vydanie s uvedením odkazov a súvislostí s inými zbierkami) však nedokončila. Zbierka dodnes nevyšla tlačou, aj bez kritického zhodnotenia by v nej uvedené piesne boli dobrou inšpiráciou pre folklórne skupiny v banskoštiavnickom regióne.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.