Odkaz z východonemeckého Chemnitzu: Trenčín bude skvelé európske mesto kultúry
Čo spája východonemecké mesto Chemnitz, čiže saskú Kamenicu, a Trenčín? Priemyselná história, na ktorej sa dá stavať. Tak znie odkaz Stefana Schmidtkeho, ktorý šéfuje tímu európskeho hlavného mesta kultúry Chemnitz. Štvrťmiliónové mesto, ktoré sa medzi rokmi 1953 až 1990 volalo Karl-Marx-Stadt, kedysi v 19. storočí odštartovalo priemyselnú revolúciu v Sasku a pre svoje textilné fabriky získalo prezývku saský Manchester. O titul európskeho hlavného mesta kultúry sa tento rok delí so slovinskou Novou Goricou, kým ho na budúci rok nevystriedajú Trenčín a fínske Oulu. Čo môže byť pre Slovákov inšpiráciou?
Centrum Chemnitzu, niekdajšieho Karl-Marx-Stadtu, ktoré kedysi malo byť vzorovým socialistickým mestom.
Kedy sa rozhodlo, že Chemnitz sa stane európskym hlavným mestom kultúry?
Výberové konanie sa začalo v roku 2017 a trvalo do roku 2020. Keď medzinárodná porota 28. októbra 2020 oznámila, že Chemnitz o päť rokov neskôr bude (spolu s Novou Goricou) európskym mestom kultúry, bolo to pre nás veľmi vzrušujúce, ale zároveň bola pred nami dlhá cesta. V národnom finále medzi sebou súťažili viaceré mestá – do užšieho výberu sa dostali Hannover, Magdeburg, Norimberg, Hildesheim a Chemnitz, mestá Gera, Drážďany a Zittau vypadli.
Viete, čo bolo rozhodujúce pre úspech?
Jadrom nášho návrhu bolo, že obyvatelia Chemnitzu a priľahlých 38 obcí kultúrny program vytvoria sami – to bolo celkom nové, dovtedy to nikto nerobil. Naším cieľom nebolo byť atraktívnym mestom len jeden rok, ale vytvoriť niečo dlhodobé, trvácne.
Koľko rokov vlastne trvajú prípravy, kým je všetko hotové?
Keď chce človek seriózne pripraviť projekt kultúrneho mesta, musí plánovať 20 rokov. Najskôr sa päť rokov uchádzate o možnosť získať titul, že budete európskym mestom kultúry. Ďalších päť rokov to presadzujete, keď získate súhlas, ďalšie roky trvá naplniť záväzky voči Európskej únii. Takže dokopy 20 rokov zlaďujete mestskú a kultúrnu politiku s predstavami EÚ.
Viete, koľko turistov zatiaľ Chemnitzu priniesol titul európskeho hlavného mesta kultúry?
Nevieme. No napríklad v júni sme zaznamenali za mesiac 58 000 prenocovaní v hoteloch. Vieme o medziročnom náraste o 45 percent. Presné percentuálne vyčíslenie všetkých efektov, ktoré priniesol titul európskeho mesta kultúry, bude však známe až o dva roky. Tak je to všade.
Na čo ste osobne najviac hrdý, čo sa podarilo?
Na to, že Chemničania milujú svoje mesto a sami pracujú na tomto projekte, ja ich len koordinujem, to je skvelé. Pri prípravách to tak nebolo, vtedy som musel všetkým vysvetľovať, o čo ide, čo by mali robiť, kam cestovať a s kým hovoriť. A rok predtým, ako sme sa stali európskym mestom kultúry, sa to zrazu zmenilo a ľudia sa sami pustili do tvorenia programu. Vravel som si: výborne, nech to tak pokračuje aj ďalej.
Koľko ľudí sa teda podieľalo na programe?
Celkovo na ňom pracovalo takmer 20 000 ľudí aktívne vrátane dobrovoľníkov. Od januára do júna sme mali takmer milión návštevníkov, teraz teda hovorím o ľuďoch, čo sa len pozerajú a nič nerobia, sú to len konzumenti.
Máte nejakú radu pre Trenčín, ktorý bude európskym hlavným mestom kultúry na budúci rok?
Robte to smelo. Primátor Trenčína je veselý, optimistický človek, milujeme našich kolegov z Trenčína a môžeme im len odkázať: budujte občiansku spoločnosť, komunity, pracujte spoločne, nikoho nevyčleňujte, vtedy to bude fungovať. Verím, že Trenčín ako mesto kultúry bude veľkolepá záležitosť.
Museli ste v Chemnitzi riešiť veľa problémov, kým sa všetko podarilo?
Nie, myslím, že sme jediné európske mesto kultúry, kde nebola žiadna výmena vo vedení, či už išlo o obchodné, alebo kultúrne záležitosti. Pritom v každom inom meste takéto výmeny nastávali, ľudia odchádzali a nahrádzali ich iní, ale u nás sa nič takéto nedialo. My máme veľmi komplikovaný politický systém, naša saská ministerka kultúry je zo Strany zelených, náš krajinský premiér je z CDU a náš primátor je z SPD – a neboli žiadne problémy, žiadne boje sa nekonali. Vládol mier a pokoj.
Ako je to možné?
Naši kolegovia v Rakúsku, Estónsku či vo francúzskom Bordeaux zažívali neustále mocenské boje, rôzne výmeny ľudí, problémy s tokom peňazí, u nás nič také nebolo, mali sme šťastie, nie je to zvyčajné.
Čo zatiaľ v Chemnitzi vzbudilo najväčší záujem?
To ťažko povedať. Naplánovali sme na rok vyše tisíc rôznych podujatí, výstav, párty a eventov. A ak vás zaujíma highlight, pomyselný zlatý klinec je pre mňa to, že obyvatelia Chemnitzu sa berú vážne a chcú sa stať viac viditeľnými. To totiž bolo naše motto: C the Unseen, viďte nevidené, objavte neobjavené. Mysleli sme tým spoločného ducha komunity. Či už si vyberiete operu, alebo veľkú umeleckú výstavu, ako je napríklad teraz veľkolepá výstava Edvarda Muncha nazvaná Angst – Strach alebo festival urbánneho umenia IBUG v starej automobilovej fabrike, dobre, celonárodné médiá povedia: „wow“. Napríklad na festivale Kosmos Europe bolo 110 000 divákov. To ale nie je také dôležité.
Naše veľké umelecké múzeum Kunstsammlungen zaznamenalo rekordnú návštevnosť výstavy New European Reality (Nová európska realita) – videlo ju 40 000 ľudí. Dôležitejšie je, keď si ľudia uvedomia, že majú zodpovednosť za svoje mesto a svoj život, sú otvorení iným ľuďom a tešia sa, že podnikajú niečo spoločne. To je pre mňa najväčší úspech európskeho mesta kultúry. Či už spieva nemecká popová speváčka Helene Fischer, alebo Kanaďan Bryan Adams, je to jedno. Ide predsa o to, aby si ľudia vyvinuli spoločný pocit pre niečo, čo po nemecky nazývame „Zivilgesellschaft“ – občiansku spoločnosť. Ten pocit je silný a myslím, že sme na dobrej ceste. Tým napĺňame aj jeden z cieľov, s ktorým sme sa o titul európskeho mesta kultúry uchádzali. Ten znel: Nechajte ľudí byť takými, akí sú.
Odkiaľ k vám do Chemnitzu prichádzajú návštevníci?
To priebežne zisťujeme. Pri každom podujatí sa návštevníkov pýtame na poštové smerovacie číslo, takže napríklad vieme, že pokiaľ ide o Francúzsko, chodia k nám ľudia zo severu – napríklad z Lille, ktoré bolo európskym mestom kultúry pred 21 rokmi. Vidíme, že to má efekt. Ľudia z mesta, ktoré už raz bolo európskym mestom kultúry, sa rozhodnú ísť do ďalšieho európskeho mesta kultúry. Najviac našich návštevníkov momentálne prichádza zo západného Nemecka – z Kielu, Hamburgu, Hannoveru, Kolína, Darmstadtu či Düsseldorfu. Všímame si veľký záujem západných Nemcov prísť sem. Východných Nemcov sem chodí menej, lebo tí to tu už poznajú.
Je niečo, čo trošku závidíte slovinskej Novej Gorici, ktorá je tento rok spolu s vami európskym mestom kultúry?
Skvelé jedlo, skvelú krajinu, super letisko v Terste (talianske letisko je od Novej Gorice vzdialené 25 km, zatiaľ čo od mesta Terst 32 km – pozn. red.) a vždy dobrú náladu.
Máte nejaké tipy pre Slovákov, čo by si v Chemnitzi mali pozrieť?
Mali by sem prísť a zaoberať sa našou priemyselnou históriou. Totiž hoci Trenčín sa často predstavuje ako mesto s rozprávkovým hradom, tak toto mesto hlavne v 19. storočí malo veľa priemyselných závodov a bolo významným priemyselným centrom Slovenska. Verím, že v tomto bode si s Trenčínom môžeme vymeniť veľa poznatkov.
Možno by sme na Slovensku mohli zachraňovať fabriky a premieňať ich na múzeá, kultúrne centrá či sídla firiem, ako to robíte vy v Nemecku.
Áno. Trenčiansky primátor sa mi zdá super, zoznámili sme sa, má výborný tím, ktorý sa snaží zachrániť, čo sa dá. Nie je to jednoduché, ale vyplatí sa to. Najmä tamojším ľuďom, Trenčanom, lebo je jedno, čo sa tára v Bratislave, podstatné je to, čo dokážete urobiť v samotnom mieste, ktorého sa to týka. Bratislava je iná, ale aj tam sa veci po čase zmenia.
Aké dôležité je podľa vás pri takýchto projektoch ministerstvo kultúry?
Pre nás v Nemecku nie je vôbec dôležité, Nemecko je federálna krajina, u nás v Chemnitzi je za kultúru zodpovedný slobodný štát Sasko. Nemecko je vo všeobecnosti organizované celkom inak ako Slovensko, sme spolková republika, konglomerát 16 spolkových krajín. Berlín je skôr administratívna veličina, nie politická. V Nemecku je podstatná politika jednotlivých spolkových krajín, ľudia to berú tak, že dôležité je moje vlastné mesto, dobrá komunálna politika a potom krajinská politika, ale Berlín je pre väčšinu ľudí veľmi ďaleko.
U vás je silný pyramidálny systém, ktorý oslabuje komunálne sily. Proste sa robí to, čo povie Bratislava. V Nemecku však saský premiér povie, čo nás po Berlíne. Je nás v Nemecku 85 miliónov ľudí, to je celkom iný počet obyvateľov. Ale veľmi sa tešíme na Trenčín, bude to super. Vidím, že Trenčania sú vytrvalí a dokážu vzdorovať všeličomu, počuli sme všelijaké katastrofálne správy, ale primátor riešil krízy veľmi šikovne a naozaj verím, že to všetko bude ok a v januári cestujeme do Trenčína.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.