Starší muži chcú mladšie partnerky a sami pritom často nemajú čo ponúknuť, hovorí matchmakerka Diana Fabiánová

Ako ste sa dostali k matchmakingu a ako vyzerá v praxi?

Chcela som kamarátkam nájsť frajerov. Sú to úžasné bytosti, ktoré mám rada, a nechápala som, ako je možné, že sú single. Urobila som preto párty pre všetkých mojich nezadaných kamarátov a kamarátky, aby sa navzájom spoznali. Hovorila som si, že by si mohli rozumieť.

Na Facebooku som zverejnila príspevok, ktorý sa stal virálnym. Prišli stovky ľudí. Myslela som si, že to budem robiť doma v obývačke, ale nakoniec som musela objednať celý podnik. (smiech) Niektorí sa tam aj dali dokopy a ľudia si potom pýtali ďalšie takéto akcie.

Postupne sme tomu dali meno LáskaTu a spolu s kamarátkami sme usporadúvali podujatia rôzneho druhu, kde sa dá zoznamovať. Poskytli sme na to bezpečný priestor. V hlave nám vírili mená a tváre, a kombinovali sme, kto by sa ku komu mohol hodiť. Najprv to teda bolo na kamarátskej báze, cez známych, a až potom profesionálne.

Neskôr som však z toho vyhorela, tak ako aj moja predchodkyňa Erika. Už to nechcem robiť za finančnú odmenu. Požiadavky sa totiž stále stupňovali a prišlo mi to ako vyberanie si partnera z katalógu. Začala som mať pocit, že to už nie je úctivé voči daným ľuďom, keď ich niekto hodnotí na základe toho, či majú celulitídu, akej sú národnosti, akú majú výšku či farbu očí.

Rozumiem, že na jednej strane sú to pre mnohých dôležité parametre, ale nemalo by to byť to zásadné, od čoho sa odvíja všetko ostatné. Zároveň neviem hľadať partnerov ľuďom, ktorí mi nie sú sympatickí, alebo o nich napríklad viem, že by mohli byť vo vzťahu agresívni alebo manipulatívni. Teraz to už robím iba spontánne, kamarátsky.

Vo filme Dokonalá zhoda, ktorého ste partnermi, práve toto bije do očí: povrchnosť, s akou si ľudia hľadajú partnerov len na základe parametrov, akými sú vzhľad či majetkové zabezpečenie. A dosť sa líši, čo vyžadujú muži od žien a naopak.

Podľa mňa je to taká naša východoeurópska špecialita, že starší muži chcú o 15–20 rokov mladšie partnerky a sami pritom často nemajú čo ponúknuť. Nech si má každý takého partnera, akého chce, ale keď má paušálne nastavenú podmienku, že sa ani nepozrie na svoje rovesníčky, pretože si myslí, že ho nie sú hodné, tak to mi prekáža. A práve toto bolo časté.

Pýtala som sa ich, prečo by to tie ženy robili? Argument, že muž je vizuálny typ, nie je pravdivý – veď aj ženy sú. Ide o historický stereotyp – muži si brali výrazne mladšie ženy, pretože tie na nich boli ekonomicky závislé. Nemali inú možnosť. Ale ženy takisto priťahujú pekné telá a zaujímavá tvár.

Dnes už muži často nie sú ani tými jedinými zabezpečovateľmi ako kedysi, no stále majú požiadavky, aby ich partnerky boli v prvom rade mladé a krásne. Zdá sa mi, že je to výraznejšie práve v našom postkomunistickom bloku, pretože tu neprebehla feministická revolúcia. Mnohí skôr narodení zostali v trpko-sladkom omyle, že „ja som muž, ja môžem“.

Je jednoduchšie mať mladšiu partnerku, ktorá ešte nemá životnú skúsenosť, tým pádom nevie tak oponovať a pozerá sa na vás s obdivom. Našťastie nejde o všetkých mužov, ale o špeciálnu množinu, hoci celkom početnú.

Aké požiadavky majú ženy na mužov?

Aj s nimi som zažila niekoľko surreálnych situácií. Keď to veľmi zovšeobecním, ženy majú väčšiu sebareflexiu ako muži, čo je výsledkom výchovy a historicko-spoločenského kontextu. No nároky sú aj u nich vysoké. Na druhej strane aj ženy vo svojom výbere blokujú rôzne vnútorné, možno ani nezvedomené strachy, maskované vysokými požiadavkami.

Pamätám si jednu pani, ktorá mohla mať skvelého partnera, ale povedala: „Nie, on má dom, a nie byt, a na dome je veľa roboty.“ Ešte sa ani nestretli, a ona ho zamietla, pretože má krásny dom so záhradou. Veľa žien hovorí, že chce „normálneho“ muža – ale čo to vlastne znamená? Chcú, aby bol fajn, čestný, dobrý, zodpovedný… Pochopiteľne. Ale potom začnú vykukovať aj tie ostatné veci.

Rozumiem, že dnes máme vysoké nároky, pretože naše prežitie nezávisí od toho, či s niekým sme, alebo nie. Sme s niekým, pretože s ním byť chceme, a mala by to byť tá najlepšia verzia, ako sa dá – pretože všetci naokolo prezentujú, aké skvelé majú vzťahy, hoci to tak v skutočnosti vôbec nemusí byť.

Takže aj ten tlak je obrovský. Nikdy nebolo také ťažké nájsť si niekoho a byť spokojný s tým, čo sme si zvolili. Podpichuje nás totiž tik, že by to mohlo byť ešte lepšie s niekým iným, niekde inde.

Mám pocit, že čím viac máme v tomto smere možností, tým sme všetci osamelejší.

Je to tak. Ak má človek viacero volieb a nemá jasno v tom, ktorá bola či je tá najlepšia, je celkovo nespokojnejší a nepokojnejší s tým, čo má. Je to naozaj zničujúce.

Sú vaše zoznamovacie párty riešením pre ľudí, ktorých už unavujú apky ako Tinder?

Určite áno. Stretávajú sa tam ľudia, ktorí to s hľadaním vzťahu myslia vážne – pekne sa oblečú, kúpia si lístky, idú s kožou na trh. Takúto energiu nevynaložia len na to, aby si našli niekoho na jednu noc. Zároveň je to efektívnejšie, pretože toho človeka vidia pred sebou v jeho celistvosti. Je to odvážnejšie a angažovanejšie.

Je tu možnosť, že prebleskne iskra.

Všetci túžia po tej iskre. (smiech) Ale aj ona často potrebuje čas, aby mohla vzplanúť. Niekedy sa to stane na prvom stretnutí, čo je skvelé, ale nie vždy – najmä keď na to máte len štyri minúty. Daný človek sa vám môže vizuálne páčiť, ale to nestačí. Vyplatí sa, ak človek dá predovšetkým na celkový pocit zo stretnutia. Ako sa pri tom druhom cítil.

Na zoznamovacích apkách je tá realita dosť skreslená – a to nemyslím vzhľad, ale trebárs to, že človek má čas na dobré premyslenie si odpovedí. Takáto komunikácia je určite jednoduchšia ako naživo, no zároveň je menej autentická, ľudia sa vidia cez filter.

Áno. Naživo vidíte, ako komunikuje a gestikuluje, ako chodí, ako sa správa, cítite, ako vonia… Je to podľa mňa časovo veľmi efektívne – môžete si s niekým chatovať mesiace a nakoniec zistíte, že to je niekto úplne iný, že síce vie dobre písať, no je nepoužiteľný v skutočnom živote, pretože nemá dostatočnú emočnú inteligenciu.

Muži vždy krúžkujú viac ako ženy, pretože tie zvažujú viacero kritérií. Je to pochopiteľné, pretože viac riskujú, keď idú do vzťahu, preto sú pri výbere obozretnejšie. Muži sú priamejší. Ak sa im žena páči a príde im sympatická, idú do toho.

Ako to vyzerá na takej zoznamovacej akcii?

Človek si kúpi lístok, príde, dáme mu do ruky welcome drink, aby sa uvoľnil. Keď sa všetci nazbierajú, uvediem to ja alebo moji kolegovia, vysvetlíme pravidlá. Snažíme sa to trochu odľahčiť, aby neboli v strese.

Následne si ženy posadajú k stolom a muži okolo nich rotujú – pri každej strávia asi 4–5 minút. Máme odskúšané – a je to aj vedecky podložené – že za tento čas už viete, či sa s danou osobou ešte chcete stretnúť osve.

Po piatich kolách je prestávka, účastníci majú k dispozícii občerstvenie, rozprávajú sa medzi sebou. Takto to prebehne trikrát a potom majú zoznamovaciu hru s ostatnými skupinami, aby sa navzájom premiešali. Majú teda šancu navnímať okolo 45 ľudí v ich vekovej kategórii.

Organizujete aj inkluzívne formy týchto stretnutí – prípadne plánujete?

Organizovali sme rýchle rande aj pre LGBT komunitu, ale nenazbierali sme dosť ľudí, ktorí by o to mali záujem. Verím však, že sa nám to časom podarí. Plánujeme Rande bez bariér pre ľudí s hendikepom alebo Rande naslepo pre nevidiacich.

Nevidiaci aj ZŤP sú vítaní, a aj chodievajú na naše bežné rýchle rande či párty. Tam je ale vidieť ľudská nátura – mnohí si to nechcú sťažovať s človekom, ktorý má nejaké fyzické znevýhodnenie. Aj dali lajky, aj išli na rande, no málokedy sa to pretavilo do vzťahu.

Najmä muži si chcú život komplikovať čo najmenej. Na jednej strane to chápem, na druhej je mi to úprimne ľúto. Vidím skvelých ľudí, ktorí sú roky sami, ak obal nie je atraktívny. Potenciálni partneri im nedajú šancu.

Kamarátka mi raz volala s tým, či sa nedá vrátiť lístok, pretože sa „omylom“ zamilovala. Spýtala som sa jej, že to sa ako dá? Bola na Tindri a nevedela, ako to funguje. Všetkým nechtiac dávala lajk. Každému potom napísala, že to bol omyl, že ich nechce, ale jeden z nich sa nedal odradiť a vtipne jej odpísal. Začali spolu komunikovať, išli von a teraz sú spolu už nejaké 3–4 roky. Nikdy by mu nedala šancu kvôli obalu a aha, ako to napokon dopadlo. Sú spolu autenticky šťastní.

Vrátim sa ešte k Dokonalej zhode. Nastane tam situácia, keď následkom zlého matchmakingu dôjde k sexuálnemu napadnutiu. Akým spôsobom zabezpečujete safe space?

Pred pár rokmi sa nám stalo, že jeden chalan takto obťažoval ženu, s ktorou niečo mal, no potom ho nechala. Keď sa dozvieme, že sa niečo takéto deje, okamžite toho človeka zablokujeme, aj s ním komunikujeme o dôvode, prečo sme to urobili. Ale stopercentne sa takéto niečo ustriehnuť nedá.

V každom prípade je to bezpečnejšie ako aplikácie. Máme ich mená, telefónne čísla, e-mailové adresy. Keď prídu, máme právo vyžiadať si od nich občiansky preukaz – aj kvôli veku, pretože muži si niekedy uberú aj desať rokov, aby mohli ísť do mladšej skupiny. Ponúkame teda istú záruku bezpečia, no nikdy nie absolútnu.

Raz ma kamarátka upozornila na jedného ľúbostného podvodníka, ktorý ju okradol. Išlo uňho o spôsob, akým žil, oklamal takto mnoho žien. Išla som sa s ním stretnúť s tým, že mu pohrozím, že vieme, čo robí, a ak v tom bude pokračovať aj cez naše siete, bude niesť následky. No keď ma zbadal, vycítil, že je to pasca, a odišiel.

Napísala som o ňom príspevok bez toho, že by som uviedla jeho meno. Chytilo sa toho jedno médium, spravili so mnou rozhovor a tam sa už jeho identita odkryla. Ľudia sa mi ozývali s tým, aké sumy im dlhuje. Tomu chlapovi to zmenilo život, musel ujsť do Košíc. Bol na mňa veľmi nahnevaný, vyhrážal sa.

Asi o rok nato mi zavolala jedna žena a povedala mi, že si ide brať jej najlepšiu kamarátku. Prosila ma, aby som jej zavolala, pretože jej neverí.

Navyše sa im stala taká vec, že po návšteve kamarátky a tohto snúbenca – podvodníka mal jej manžel vyprázdnenú peňaženku. Vygooglili si ho a pochopili. Navyše si všímali aj to, ako ju izoluje od priateľov, každý deň ju čaká pred prácou, stále je v jej blízkosti a nenecháva ju dýchať.

Volala mi aj jej zúfalá mama, ktorá vedela, že sa jej dieťa rúti do záhuby. Tiež ma prosila, aby som sa jej ozvala. Nezdvíhala, tak som jej napísala správu – namiesto odpovede mi prišlo z polície trestné oznámenie za nevyžiadanú SMS. Ani som nevedela, že sa za niečo také dá udať.

A zostali spolu?

Asi hej. Vzali sa.

Máte zo svojej praxe aj nejaké hrejivé príbehy?

Samozrejme. Aj na tom úplne prvom si moja kamarátka, s ktorou sa priatelíme od šiestich rokov, a ktorá robila túto žúrku so mnou, našla muža svojho života. Ďalšia sa tam zoznámila so svojím partnerom, s ktorým má už druhé dieťa. Je skvelé vedieť, že sa takto našli, sú spolu šťastní a rozkvitli.

V súčasnosti pripravujeme špeciálne premietanie filmu Dokonalá zhoda s ľuďmi, ktorí si našli lásku práve vďaka nám.

Minule sa mi zatúlal psík a keď som ho hľadala, jedného páru sediaceho na lavičke som sa spýtala, či ho nevideli. Povedali mi, že ho nevideli, ale že keď ma zbadali, tak si hovorili, že vďaka našej akcii sa našli a práve sa aj zasnúbili.

Objavujú sa na vašich stretnutiach aj polyamorní ľudia?

Niekedy sa ma pýtajú, či je okej, aby na ne chodili. Ja im vravím, že pokiaľ to odkomunikujú jasne a hneď na začiatku, tak môžu. Poznám totiž aj takých, čo hovoria, že majú otvorený vzťah, no ich partner alebo partnerka o tom nevie.

Človek na to musí mať špeciálnu povahu a vyvážené ekonomické pomery oboch, musí byť vyrovnaný sám so sebou a nesmie žiarliť. Je to zložitá záležitosť a v našich končinách skôr zriedkavá.