Navštívte unikátnu Jurkovičovu budovu sirotinca v Modre
Pred sto dvadsiatimi rokmi sa prvý raz v Modre otvorili brány sirotinca, ktorý onedlho nahradila stavba významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Dnes sa o stavbu stará evanjelická cirkev a občianske združenie Modranská beseda. V sobotu 31. mája znova sprístupnia priestory modranského sirotinca verejnosti aj so špeciálnym programom.
Modranský sirotinec od Dušana Jurkoviča dnes.
Dom nádeje
Budova modranského sirotinca nie je unikátna len po architektonickej, ale aj po historickej stránke. Ukrýva mnohé príbehy – osudy detí, ktoré tu vyrástli, ktoré sa tu skrývali pred vojnou, ale aj osudy ľudí, ktorí im pomoc a strechu nad hlavou obetavo poskytli. Vďaka tomu je symbolom solidarity, lásky a nádeje.
Sirotinec v Modre vznikol z iniciatívy modranského evanjelického farára Pavla Zocha, ktorý naň zbieral peniaze doslova „do klobúka“. Svojím nadšením pre myšlienku vytvoriť slovenským deťom „hniezdo záchrany“ strhol aj širokú verejnosť a v roku 1905 v Modre našli útočisko prvé deti, ktorých rodičia umreli, alebo sa ocitli na pokraji biedy.
Pôvodne bývali v malom vinohradníckom domčeku, ten bol však čoskoro pre množstvo hlásiacich sa sirôt primalý. Modra sa zaplnila nárečiami detí z celého Slovenska. Po Pavlovi Zochovi sa „sirotným otcom“, teda patrónom modranského sirotinca, stal jeho synovec, farár Samuel Zoch. „Patril medzi ľudí, ktorí vedeli šťastne spojiť lásku k cirkvi, k národu i k najbiednejším. Vyvinul všetko úsilie na to, aby zabezpečil sirotám domov. Prosil o pomoc, písal články, intervenoval na vysokých miestach, až sa mu podarilo nazbierať 12-tisíc korún. Na nový sirotinec prispievalo celé Slovensko,“ píše združenie Modranská beseda. Modranská fara bola miestom, ktoré navštevovalo veľa významných osobností. Medzi priateľov Samuela Zocha patril aj známy architekt Dušan Jurkovič, a tak úloha spraviť návrh budovy sirotinca pripadla jemu. Napokon, v Modre-Kráľovej bol jeho brat farárom, mal tu rodinu.
Múry sirotinca rástli rýchlo, od položenia základného kameňa 12. mája 1912 prešiel iba rok a 28. mája 1913 otvoril bránu ďalším deťom. Sirotinec bol postavený v jednoduchom štýle, od hlavného vchodu viedlo široké schodisko na poschodie, kde boli detské spálne.
Mnohé zo stoviek detí, hoci boli prichýlené, následkom zúboženého stavu v sirotinci zomreli, niektoré našli domov, alebo aspoň službu v rodinách v neďalekom okolí, hovoria historické pramene. Do roku 1951, keď prestal slúžiť pôvodnému účelu, tu však našli svoj láskavý domov stovky detí, medzi nimi napríklad básnik Ján Smrek. Tento sirotinec, kde sa o ne starali opatrovatelia – „sirotní otcovia“ a „mamušky“, bol pre deti domom nádeje na lepší život.
Dom radosti
„Príbehy detí a ich opatrovníkov sú zdrojom inšpirácie a odvahy. Tí, ktorí tu žili, aj v náročnej dobe zápasili o dobro a riskovali pre záchranu iných. Z ich životných príbehov naberáme inšpiráciu, odvahu a nádej do svojich dní,“ vyznávajú sa členovia združenia Modranská beseda, vďaka ktorému starý sirotinec dostáva novú tvár.
Momentálne sa budova nevyužíva, no evanjelická cirkev ako vlastník budovy chce sirotinec s pomocou OZ Modranská Beseda vrátiť do užívania ľuďom. Dobrovoľníci tu už odpracovali stovky hodín, aby pôvodne už schátraný objekt mohli ukázať verejnosti. Chceli by dosiahnuť vyhlásenie modranského sirotinca za kultúrnu pamiatku, prinavrátiť mu „Jurkovičov“ štýl s expozíciami viažucimi sa k rodine Zochovcov a k sirotincu s dobovým zariadením, s odbornou knižnicou a študovňou, viacúčelovou spoločenskou halou pre verejnosť, komunitným centrom mládeže a snáď aj umeleckými ateliérmi pre začínajúcich umelcov.
Dňa 31. mája 2025 od pol jedenástej dopoludnia bude teda modranský sirotinec znovu otvorený. Prvým bodom programu je komentovaná prehliadka vnútorných priestorov sirotinca, pre deti nasleduje divadlo vo vonkajších priestoroch a na poludnie pre všetkých „obed zo sirotinca“ – fazuľovica, slíže s posýpkou a káva. Popoludní odhalíme „Zochov rukopis“, ktorý zanechal na modranskom sirotinci v prednáške Agáty Petrakovičovej, riaditeľky Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, a o 14. hodine sa uskutoční stretnutie bývalých „sirotných detí“. Po prednáške prof. Ing. arch. Matúša Dullu o haličských cintorínoch Dušana Jurkoviča večer ukončí koncert skupiny Funny Fellows.
V sprievodnom programe si návštevníci môžu pozrieť film Mareka Šulíka, venovaný modranskému sirotincu, zakúpiť si keramiku z Majoliky Modra alebo knihy z Modranskej besedy, deti sa môžu zapojiť do tvorivých dielní, dať si pomaľovať tvár či povoziť sa na špeciálnom kolotoči. Podujatie je zároveň venované spomienke na správcov sirotinca – Pavla Zocha, Bohumila Kadlečíka a Júliusa Dérera. Dobrovoľné príspevky budú venované na vypracovanie projektovej dokumentácie na opravu krovu, aby tento jedinečný priestor mohol slúžiť ďalším generáciám.
Dobrovoľníci z Modranskej besedy si plne uvedomujú hĺbku slov Samuela Zocha, zakladateľa modranského sirotinca: „Upozorňujem túto spoločnosť, že všetka naša práca bude daromná, ak sa nepostaráme, že by naša budúca generácia bola vychovávaná tak, aby bola schopná tých najšľachetnejších činov pre seba a pre celú spoločnosť“. Dúfajme, že niekdajší dom nádeje sa raz premení na dom radosti.
Súvisiace články
Galéria | pred 3 rokmi | 1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.