Karel Koch bol prvý bratislavský primátor. Len tri dni

Ako vznikol nápad na usporiadanie tejto výstavy?

Ide o súčasť projektu Průmysl a umění, ktorý mapuje regionálne osobnosti v Česku a na Slovensku, ich prepojenie s architektmi a umelcami. Výskumný projekt, ktorého hlavnou kurátorkou je Jitka Škopová, sa venuje štyrom českým a slovenským rodinám. Výsledkom sú štyri samostatné výstavy, ktoré sa postupne uskutočnili v tomto roku. V súvislosti s osobnosťami Karla Kocha a Dušana Jurkoviča pre nás bolo veľmi dôležité realizovať výstavu na Slovensku, ideálne v Bratislave, kde sa nachádza zrekonštruované Kochovo sanatórium. Téma nášho výskumu je veľmi živá aj s ohľadom na zanedbanú záhradu, ktorá prilieha k budove sanatória. Záhrada bola až do augusta tohto roku uzavretá pre verejnosť a naším cieľom bolo okrem iného na stav objektu upozorniť a zároveň otvoriť debatu nad jeho ďalším osudom.

Keď spomínate tieto pamiatkovo chránené diela, vidíte rozdiel v prístupe k pamiatkam na Slovensku a v Česku?

Pamiatková starostlivosť je veľmi komplexnou témou. Záhrada sanatória bola už na prelome 80. a 90. rokov uzavretá. V súvislosti s rekonštrukciou sanatória, ktorá prebehla v rokoch 2008 a 2011, bola záhrada ponúknutá investorovi na prenájom, ale bez úspechu. Tým mohli byť oba celky opäť prepojené v intenciách liečby tela a ducha, ktorého veľkým zástancom bol práve Karel Koch.

Karel Koch je veľmi zaujímavou osobnosťou, no u nás sa o ňom veľa nehovorí. Prečo?

Mám pocit, že v súčasnosti sa čoraz viac otvárajú osudy regionálnych osobností. V prípade Kocha sťažuje výskum aj malé množstvo archívnych dokumentov, ktoré sa nám zachovali. Komplexnejší vhľad do jeho myšlienkového sveta nám poskytujú Kochove publikácie venované tak lekárstvu, starostlivosti o hendikepovaných, ako aj odbojovej činnosti. O Kochovi publikoval knihu Slavo Kalný – volá sa Zabudnite na Kocha a predstavuje zatiaľ jediný ucelenejší text venovaný tejto mimoriadnej osobnosti. Ďalším z výstupov nášho výskumu bude aj publikácia, ktorá bude rovnako ako výstava prepájať osudy Karla Kocha a Dušana Jurkoviča.

Koch bol vraj vôbec prvým primátorom Bratislavy, aj keď len na tri dni. Ako sa k tomu dostal?

Koch aj rodina Dušana Jurkoviča sa po vypuknutí 2. svetovej vojny aktívne zapojili do protinacistického odboja. Koch bol tiež aktívny v odbojovej skupine Justícia. Po skončení vojny sa stal ako predstaviteľ demokratického odboja predsedom dočasného národného výboru v Bratislave. Z pozície po niekoľkých dňoch odstúpil preto, aby sa mohol venovať obnove svojho sanatória. Je možné, že po rokoch boja za demokratické princípy veril v ich návrat a zároveň nemal politické ambície. Bohužiaľ, o svoje sanatórium prišiel druhýkrát s februárovým prevratom a opäť sa zapojil do odboja, tentoraz do protikomunistického. V roku 1951 bol odsúdený vo vykonštruovanom politickom procese na doživotie. Z väzenia bol prepustený v roku 1963 a v priebehu roku 1968, vo veku 78 rokov, emigroval aj s rodinou do Kanady, kde žil do konca svojho života. Do Československa sa už nikdy nevrátil.

O jeho živote po emigrácii do kanadského Toronta sa veľa nevie. Zanevrel na svoju rodnú krajinu po tom, čím všetkým si tu musel prejsť?

Myslím si, že určite nezanevrel. Viete, veľmi aktívne sa zapájal do činnosti československých krajanských spolkov v Kanade. Bol dokonca predsedom Sociálneho združenia bývalých československých politických väzňov, čo poukazuje na potrebu družiť sa s krajanmi s podobnou skúsenosťou, ktorú mal on sám. On bol navyše súčasťou vlny emigrantov z 60. rokov, ktorí odchádzali z presvedčenia a politických dôvodov. Po roku 1989 mali ľudia úplne iné motivácie, prečo odísť.

Čo by asi povedal na súčasné dianie u nás i vo svete? Aký je jeho odkaz pre našu generáciu?

To je niečo, čo mňa osobne veľmi zaujímalo. Kochovi nebolo ľahostajné, čo sa okolo neho dialo. Podobne ako Jurkovič bol spoločensky veľmi uvedomelý a zodpovedný. Ani jeden z nich sa v pokročilom veku nebál vykročiť z vlastnej komfortnej zóny a zariskovať. Svoj kapitál, a to tak finančný, spoločenský, kultúrny, ako aj intelektuálny využívali nielen na vlastný profit, ale na podporu znevýhodnených či prenasledovaných skupín. Koch sa tiež aktívne zasadzoval o lepšie spoločenské postavenie, starostlivosť a podporu hendikepovaných detí, čo je z dnešnej optiky veľmi inkluzívny prístup. Inšpiratívnych myšlienok a momentov je v životnom osude Karla Kocha aj v jeho publikáciách celý rad. Je zrejmé, že v jeho prípade nezostalo len pri slovách a ideáloch, čo s ohľadom na súčasné celospoločenské dianie nielen na Slovensku, ale aj vo svete vnímam ako veľmi inšpiratívne.