Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O číslach: Doba kamenná
Pred sto rokmi väčšina detí nechodila do školy ani dlho, ani s preplnenými taškami. Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Doba povinnej školskej dochádzky sa u nás reálne viac ako strojnásobila a o prázdnej taške nemôže byť ani reči.
To prvé sa už asi nevráti späť, to druhé možno aj áno. Ak voľakedy dieťa celkom dobre vystačilo s bridlicovou školskou tabuľkou (neďaleko obce Marianka ich vyrábali tisíce denne a zásobovali tak polovicu uhorskej spotreby a časť ešte aj exportovali), teraz možno nie je ďaleko chvíľa, keď vystačí s iPadom, ktorý, mimochodom, takéto tabuľky pripomína – rám síce nie je drevený a obrazovka je tmavá, len keď nesvieti, no veľkosť zhruba odpovedá.
Slovo možno však zdôrazňujem. Z viacerých príčin. Jednak pokusov ako informačnými technológiami pomôcť pri učení sme zažili veľa a málokedy s presvedčivými výsledkami. Keď sa s odstupom času na ne pozriem, ani sa nečudujem. Potenciál, ktorý majú, sotva napĺňali primitívne testovacie či vizualizačné programy. Samozrejme, nič proti jednému ani druhému, ostatne na dobré obrázky nedám dopustiť: jeden môj učiteľ na strednej škole vždy zdôrazňoval, že má byť ako rezeň – čím väčší, tým lepšie (vegetariáni ani vegáni nemusia súhlasiť).
Moderné technológie blízke mladej generácií, čo je zvlášť dôležité, však poskytujú oveľa viac možností pre študenta – od vyhľadávania informácií až po vlastné virtuálne experimentovanie či kolektívnu tvorbu vrátane potrebnej spätnej väzby. Učiteľa môžu jednak odbremeniť od netvorivej práce, ale poskytujú mu aj priestor na iné prístupy. Napríklad v jednom sa predpokladá, že dieťa si doma nerobí úlohy, ale pripravuje sa na ich riešenie. Tomu venuje školský čas, pričom učiteľ sleduje on-line jednotlivé kroky a venuje sa žiakovi, keď treba.
A možností je oveľa viac. Uvidíme, ktorá prinesie najlepšie výsledky. No je tu priestor i na skepsu. Sám si pamätám prednášky z matematiky veľmi pekne pripravené, ale akosi až príliš. Priľahko sme boli vedení ťažkými časťami. Ono sa to nedá obabrať. V konečnom dôsledku si to musel každý sám nanovo odsedieť s ceruzkou a papierom.
Či naši žiaci a študenti budú chodiť do školy len s iPadom (mohli by si ho nechávať i v triede, ale čo by preboha robili cestou?) závisí aj od iných faktorov. Stále máme dosť učiteľov, čo si výučbu predstavujú ako prepisovanie ich poznámok. Neprekáža im, že toto už dávno lepšie zvláda kopírka. A je tu ešte náš nový minister. Ten nevyzerá na priateľa nových technológií. Nielen komicky fantazíruje o často navzájom sa vylučujúcich veciach, ale už i koná. V Štátnom pedagogickom ústave o tom vedia svoje. Diskusie sa skončili. Po novom to veru nevyzerá na informačnú revolúciu v školstve. Skôr na dobu kamennú či bridlicovú…
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.