Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O číslach: Smutná ranná obrazovka
Ráno 6. októbra som našiel v poštovej schránke e-mail od syna. Neprekvapila ma hodina, kedy ho posielal - na to som zvyknutý, skôr to, že kolónka "predmet" bola prázdna, nebolo tam ani len automaticky vytvorené "Re:". A vnútri len webovská adresa a žiaden text.
Keď som na ňu klikol, v rohu prázdnej stránky bola ikonka malého „macintoshu“, na ktorého obrazovke bola smutná tvár. Jej veselú podobu poznal každý, kto čo len raz sedel za počítačom od firmy Apple. Tušil som, čo mi syn píše. A letmý pohľad na titulné stránky domácich i zahraničných spravodajských portálov to už len dopovedal.
Nie je veľa ľudí na svete, ktorých odchod by mal takú publicitu. Vyjadrovali sa odborníci, žurnalisti i celebrity, bulvárne médiá aj tie najserióznejšie. Aj najprestížnejší týždenník The Economist mal na titulnej strane jeho fotku a vnútri obšírne texty. V nasledujúcom čísle sa však v rubrike listy (čitateľov) objavil kritický názor, že Steve Jobs (len) „úspešne predával nejaké predražené hračky malej skupine bohatých v priemyselných krajinách, ktorí si mohli dovoliť hrať sa s nimi“. A nepochybne to nie je jediný kritický hlas, ale na rozdiel od serióznejších kritikov Jobsovho systému ako „uzavretého“, je úplne vedľa.
Z vizionárstva Steva Jobsa čerpáme viac-menej všetci, bez ohľadu na to, či nakupujeme od Applu. To on videl, že počítačová myš sa môže stať na dlhé roky najpoužívanejším nástrojom na komunikáciu s počítačom, že grafické rozhranie je pre ľudí prirodzenejšie ako príkazový riadok, že klávesnica notebooku nemá byť na spodnej časti a že jej bude lepšie bližšie k obrazovke a miesto uvoľní rukám, že telefón nemusí mať klávesnicu vôbec, počítač disketovú jednotku… A že vlastne vôbec nemusí vyzerať ako počítač (ale napríklad ako toustovač, pizza či lampa) a že nakoniec nemusí mať ani tú klávesnicu – na jeho ovládanie po novom vlastne často stačia prsty. Uvedomil si, že keď sa počítač rozbieha, nemusia obrazovku zapĺňať riadky nezrozumiteľných hlásení, ale že stačí usmiata ikonka počítača – ak ide všetko dobre.
Chápem, že tí čo nevyrastali s Applom, si nemusia uvedomiť, že predsa len vyrastali. Že vplyv Steva Jobsa išiel ďaleko za hranice firmy, ktorú spoluzakladal. Nepriamo formoval množstvo iných výrobcov softvéru i hardvéru, ostatne i podobu svojho veľkého konkurenta – operačný systém MS Windows. Svet by bez neho skutočne vyzeral inak – a nie len svet hračiek bohatých ľudí. Dvadsať rokov po tom, čo syn prvý raz videl na obrazovke usmiaty Macintosh (áno ten, ktorý volali toustovač), ich mal pred sebou ešte veľa. Zažili sme i to, ako to všetko išlo a Applom dole vodou. Bez Steva. A potom hore. S ním sa vrátili vízie i kvalita. Lenže to všetko nič nezmení na smutnej ikonke, ktorú mi zo svojho Applu poslal. Keď sa stalo niečo smutné.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.