Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O číslach: Majstri akademici
Vyzeralo to na oslnivú kariéru. No Karl-Theodor zu Guttenberg, miláčik médií a (teda) jeden z najobľúbenejších a najperspektívnejších nemeckých politikov, nakoniec rezignoval na post ministra obrany pre plagiátorskú aféru.
Začalo sa to pozvoľna, najprv bola reč o nejakej tej strane z jeho vyše 400-stranovej dizertácie (z práva), čo neobsahovala odkaz na pôvodný zdroj, neskôr sa ukázalo, že takých strán bola väčšina. Aféra dostala označenie „Copygate“ a sám barón prezývku „zu Googlberg“ alebo „Cut-and-paste“ (výstižnejšie by však bolo „Copy-and-paste“, keďže sa na vec prišlo). A hoci sa ho kancelárka pokúšala zachrániť, desaťtisíce podpisov rozhnevaných nemeckých akademikov sa nedalo prehliadnuť.
Príbeh konca jednej politickej kariéry má však viac rozmerov. Jednak je to obsesia s akademickými titulmi, ktoré v prípade PhD slúžia len ako dekorácia, ak nositeľ nechce pokračovať v akademickej kariére. Ale keďže je to ozdoba žiadaná, uchádza sa o ňu priveľa ľudí, i takých, čo pre jej poctivé získanie nemajú čas či schopnosti. Inou vecou je úloha školiteľa a proces obhajoby – komu sa napríklad chce podrobne čítať poväčšine nudné veľastranové traktáty a pátrať po vlastnom prínose autora (mimochodom, ak by všetko odcitoval správne, nebolo by copygate, hoci by baróna žiadna vlastná myšlienka nenapadla?)
Ani exaktné vedy nie sú imúnne proti akademickým aféram a prehreškom. Ich jazyk im umožňuje vyjadrovať sa stručne. V matematike nie je raritou významný jednostránkový vedecký článok a prevratné texty A. Einsteina mali menej ako dvadsať strán – iná vec je, že na niektorých našich školách by ich asi neuznali ani ako bakalárku pre krátky rozsah. No rozpoznať originalitu už nemusí byť také jednoduché. Kto zaručí, že myšlienky nie sú len prekladom nápadov publikovaných pred 100 rokmi v nejakom okrajovejšom časopise prezlečené do iného formalizmu? A hranica plagiátorstva je tu veľmi nejasná.
A to nehovoriac o objektivite procesu obhajoby či habilitácie. Poznám prípad, keď sa predseda habilitačnej komisie snažil negatívne ovplyvniť oponentov a keď mu to nevyšlo, s vážnou tvárou žiadal zamietnutie docentúry kvôli tomu, že názov prednášky sa v jednom (nepodstatnom) slove líšil od schválenej témy. Ak si však niekto myslí, že naši akademici majú podobnú citlivosť pre férovosť a pud ochrany pred škodnou ako ich nemeckí kolegovia, je na omyle. Nielen že dotyčného predsedu po tomto kúsku nevystrnadili zo slušnej spoločnosti, ešte dostal nejakú tú medailu a pred nedávnom sa stal členom vedeckej rady našej najstaršej univerzity. Na Slovensku je to tak.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.