Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O čase. O historickom prameni
Na začiatku bola historická téma sťahovania v rôznych obdobiach a nápad urobiť k nej zbierku obrazového materiálu, ktorý by sa dal používať na hodinách dejepisu. Zdalo sa, že to nebude ťažké, no pohľady na ľudí s batohmi a kuframi, na prašnej ceste, na voze, s kulisou vlaku alebo parníka, to všetko sa začne príliš rýchlo opakovať.
Ani výrazy v ľudských tvárach neboli príliš rôznorodé. Občas v nich bola zvedavosť na to „nové“, snaha o hrdinský výraz pri lúčení, možno aj opovržlivosť či vzdor voči tým, ktorí zostávali, obavy z cieľového neznáma, sústredenie pri odpočítavaní zastávok, únava, apatia a príliš často aj obrovský strach. Veď zďaleka nie každé sťahovanie bývalo dobrovoľným rozhodnutím jeho účastníkov, ba v mnohých prípadoch možno rovno napísať obetí. Navyše na obrázku ľahko vidno prítomnosť nového príchodzieho, ale ako žiaka upozorniť, že ktosi na mieste žil a v ďalšom období ho tam už niet? Čiastočne sa to dá obrázkami opustených domov, pieskom zaviatych pyramíd, chrámov obrastených džungľou, zanedbaných cintorínov…
Ukázalo sa však, že veľmi použiteľná je napríklad aj letecká fotografia jarného malokarpatského lesa nad Častou, ktorú sme mohli využiť vďaka znalostiam, dobrému oku a ochote pána Vladimíra Schwandtnera, miestneho rodáka. Na prvý pohľad na nej vidno len zelenú plochu lesa a pár bielych fliačikov. Nenachádza sa na nej ani jeden človek, ani stavba. A predsa nám dokumentuje dve migračné vlny v rozmedzí troch storočí – nemeckú kolonizáciu z polovice 18. storočia a vysídlenie Nemcov z Československa po druhej svetovej vojne.
Skupiny bledo kvitnúcich ovocných stromov uprostred zelených lesov dodnes rastú na miestach niekdajších sídiel horských drevorubačov z Bavorska a Štajerska, neskôr nazvaných Huncokári, ktorí do Malých Karpát prišli ako kolonisti za Márie Terézie. Po niekoľko generácií žili v odlúčených sídlach v lesoch a postupom času schádzali do okolitých dedín, kde sa v 20.¤storočí asimilovali alebo ich odtiaľ vypudili povojnové protinemecké nálady. Na miestach v lesoch, kde sa pôvodne usadili, už náhodný turista len ťažko zbadá zvyšky stavieb. No o stopách dávnej ľudskej prítomnosti tam už po stáročia vždy niekoľko týždňov v roku vydáva výrazné svedectvo historický prameň, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako jeden z tých najmenej trvanlivých – lupene čerešňových a jabloňových kvetov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.