Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Úľava z voľby
Och, aká úľava nepísať o voľbách, lebo už je zvolené! Och, aké príjemné písať len o voľbe, ktorú mám pred sebou. O voľbe dobrého čítania na prázdniny. Rok čo rok v máji prepadám drobnej hystérii, či mám dosť kníh na leto. Nevedno prečo si myslím – a stáva sa mi to i pred Vianocami – že sviatky a letné dovolenky sú šancou čítať viac. Pravda je, že spisovateľ pracuje rovnako na jar, v lete, na jeseň i v zime a k tejto práci patrí i čítanie. Ale len v lete (vianočnú epizódku nerátam) si intenzívne nahovára, že nastanú orgie čítania pre radosť.
Neviem ako vám, ale mne ktosi mení hlavy. Tú trinásťročnú, dychtivú, ktorá bola schopná čítať milované knihy viac ráz kvôli vychutnávaniu si deja, ktorý poznala naspamäť, mi jednej noci vymenili za hlavu, ktorá sa začala vyvyšovať nad verneovky a mayovky a lemovky (od Stanislawa Lema) a začala vyhľadávať magický realizmus a domácich autorov, ktorí boli dvadsať rokov proskribovaní. Tá hlava mala rada samizdaty a čítala veľa, ako žiadna hlava po nej. Odvtedy sa z ďalších mojich hláv stalo čosi ako žiarovka – dolu sa končili závitom. Nebudem vás unúvať ich popisom, ale zmienim aspoň hlavu faktožerku. Hlava faktožerka (alias storybijka) vo svojom období, keď som ju nosil na krku, pohŕdala románmi a príbehmi a umelými konštrukciami, pretože hltala literatúru faktu.
Ako našťastie naznačili naše voľby, zmena je možná, a preto aj mne dnes opäť ktosi nasadil hlavu, ktorá príbehy miluje. Má rada román, fikciu, rafinovanú konštrukciu, ale nepohrdne ani literatúrou faktu. Vnútila sa mi – predsa ešte len hlasovacie lístky na stoloch komisií ledva vychladli – volebná paralela. Opäť budú vládu zostavovať ľudia, ktorí z nej kedysi museli odísť, pretože robili chyby, pre ktoré dostali málo hlasov. Ale verím, že sa vrátili poučení a naivne si myslím, že aj pokorní, aby staré hriechy neopakovali a nové minimalizovali, ako sa dá. Ako moja ostatná hlava: dokáže si vychutnať klasický román, ale napĺňa ju aj faktografické dielo či sci-fi alebo komiks a nemusí sa preto cítiť trápne. Mám nádej, že ak si moje minulé a súčasná hlava porozumejú, prospeje to aj môjmu telu. Ako píše Ľubo Feldek – kdeže je tá hlava, ktorú som mal vtedy? A s ním si aj odpoviem – kdeže by už bola, na krku mi sedí. Skúsenejšia, rozumnejšia a verím, že aj tolerantnejšia. Nič iné naše telá a naša krajina nepotrebujú viac.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.