Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O číslach: Montážnici
Občas sa dopočujeme, že sa niekomu podarilo niečo "vypočítať" lepšie ako predchodcom. Bolo to buď tým, že mohol použiť lepší hardvér, lepší softvér, alebo prišiel s nápadom úlohu šikovne modifikovať.
Príkladom toho posledného bol vznik populárnych kompresných formátov na ukladanie hudby a obrázkov (mp3 a jpg). Dáta síce neukladajú v pôvodnej kvalite, ale ich veľkosť sa natoľko znížila, že sa ujali.
Výkon hardvéru samozrejme tiež pomôže. Zvykol sa, podľa Moorovho „zákona“, zdvojnásobiť každé dva roky. Navyše vďaka internetu sa dá do výpočtu zapojiť množstvo počítačov.
Ale veľký priestor dáva aj nájdenie nového algoritmu – postupu výpočtu. Klasickým príkladom, na ktorom sa študentom ukazuje význam tohto aspektu, sú algoritmy na triedenie. Prvý spôsob, ktorý nám napadne (nájdeme najmenšiu položku, za ňu dáme najmenšiu položku z ostatných a tak do konca), utriedi n položiek za čas (rozumej počet krokov výpočtu) n krát n.
Lepší algoritmus na to potrebuje čas n krát log(n). Niekomu sa to môže zdať malý rozdiel, ale ak potrebujeme utriediť milión položiek – napríklad telefónny zoznam, tak v prvom prípade nám to bude trvať tisíc miliárd krokov a v druhom prípade približne stotisíc ráz menej. Inak povedané, druhý algoritmus bude na tú istú prácu stotisíc ráz rýchlejší. Ak by sme chceli dosiahnuť to isté výkonnejším počítačom, podľa Moora by sme naň čakali viac ako 30 rokov.
V tom je význam oblasti informatiky venovanej zložitosti algoritmov. Skúma okrem spomínaného počtu krokov výpočtu aj iné parametre. Napríklad koľko pamäte výpočet potrebuje, koľko správ sa musí počas neho poslať, koľko procesorov sa využije a tak ďalej.
Teória je dostatočne robustná, takže jej výsledky typ použitého „počítača“ zásadne neovplyvnia. A má dvojaké využitie. Jednak nám dáva efektívnejšie algoritmy a ak sa nám, naopak, podarí ukázať, že sa niečo nedá rýchlejšie vypočítať, môžeme tento poznatok použiť napríklad pri návrhu kryptografických technológií. A na jej význame nič nemení ani to, že softvérový priemysel prežíva vývoj nie nepodobný zavádzaniu pásovej výroby Henry Fordom.
Ford nepotreboval vysokokvalifikovaných robotníkov do detailu ovládajúcich konštrukciu automobilu. Stačili mu ľahko zaučiteľní montážnici, zameraní na čiastkové operácie. V súčasnosti sa len malá časť tvorcov softvéru zaoberá vymýšľaním lepších algoritmov. Väčšina len skladá prefabrikované komponenty. Ale kto chce urobiť dieru do sveta alebo aspoň dobre zarobiť, aj tu musí na montážnictvo zabudnúť.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.