Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O číslach: Nacionalizmus
V matematike nájdeme veľa dokladov celkom milého a neškodného nacionalizmu. Napríklad v pomenovaní matematických tvrdení. Často sa stane, že jeho autorstvo alebo dôkaz či cestu k nemu možno prisúdiť viacerým osobám.
Napríklad Adriaan Anthonisz našiel roku 1585 veľmi dobrú aproximáciu čísla Pí ako pomer 355/113. Výsledok zverejnil jeho syn Adriaan Adriaanszoon, zvaný Metius, a zvykne sa volať Metiusovo číslo. Iní argumentujú, že by sa malo volať Zu Chongzhiho zlomok, keďže on ho poznal o viac ako tisíc rokov skôr.
Príklad z nedávneho 20. storočia: Otakar Borůvka roku 1926 zverejnil metódu pre konštrukciu efektívnych elektrických sietí na Morave. V podstate šlo o algoritmus pre nájdenie minimálnej kostry grafu. Algoritmus bol znovu „objavený“ Francúzom G. Choquetém roku 1938, potom Poliakmi K. Florekom, J. Łukasiewiczom, J. Perkalom, H. Steinhausom a S. Zubrzyckim roku 1951, ale v literatúre ho nájdete najskôr pod označením Sollinov algoritmus, ktorý naň síce prišiel ešte neskôr, ale na Západe bol známy len on.
Nie vždy, keď na niečo významné prídu nezávisle a približne v tom istom čase viacerí matematici, zvykne to niesť meno všetkých aktérov. (Hoci som už videl aj označenie Borůvkov-Choquetov-Florekov-Łukasiewiczov-Perkalov-Steinhausov-Zubrzyckov-Sollinov algoritmus.) A tak v niektorých kultúrach sa to isté tvrdenie volá Cauchy-Schwarz nerovnosť a inde zas Cauchy-Bunjakovského alebo poznáme vetu raz pod názvom Gauss-Greenovu a inokedy Gauss-Ostrogradského.
Niekedy sú v odlišných pomenovaniach zakódované aj vážnejšie pochybnosti, či sú prípadní viacerí autori rovnocenní, či dokázali skutočne to isté a či skutočne úplne nezávisle na sebe. Väčšinou však ide o príklad neškodného nacionalizmu, alebo, keď chcete, národnej hrdosti – schopnosti pripomenúť si zásluhy svojich synov či dcér. Matematika má dobre vyvinutý formalizmus, takže z odborného hľadiska chaos nehrozí, ľahko vidno, o čo v matematickej podstate ide.
Ale existuje aj iný nacionalizmus. Hlúpy, bez pozitívneho rozmeru. Toho si na Slovensku užijeme dosť.
Nielenže sú naše univerzity vďaka profesorsko-docentskej titulovej bariére značne uzavreté pre vedcov a pedagógov z krajín, kde titulománia už dávno nekvitne. Stav ešte zhoršili ministri Mikolaj a Maďarič, ktorí návrhom jazykového zákona a jeho aplikáciou na vysokých školách naše školstvo svojsky nacionalizujú. V čase, keď sú vo vyspelom svete univerzity priam ukážkou globalizácie a medzinárodnej spolupráce (na oboch stranách katedry), keď sa angličtina stáva pre akademikov tým, čím bola voľakedy latina, naši vysokoškolskí pedagógovia sa preverujú zo znalosti – slovenčiny.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.