Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Básne Egona Bondyho
Februárové ochladenie sa podpísalo na mojej angíne, a tak som stál pred dilemou, čo si vziať do postele okrem čaju s medom. Osvedčený Švejk i Rippelinova Magická Praha tentoraz dostali košom, siahol som po Egonovi Bondym. Nie po jeho Úteche z ontológie, tá by mi pri tridsiatich ôsmich stupňoch bola sotva útechou. Jeho filozofia je na moju jednoduchú hlavu trochu príliš odťažitá aj bez angíny, ale jeho vtipné básne sa čítajú dobre.
Veď som si pred rokmi kúpil Bondyho zobranú poéziu, ktorú vydalo v niekoľkých zväzkoch vydavateľstvo Pražská imaginace. Bohumil Hrabal v Nežnom barbarovi urobil z Bondyho figúrku. A Jan Křesadlo v takmer neznámom románe La Calle Neruda túto premenu žijúceho človeka na literárnu postavu dovŕšil.
Nikdy som nepochopil, ako môže niekto, kto bol pôvodne doma na pražskej Nerudovej ulici, spojnici medzi Hradčanmi a Malou Stranou, odísť bývať do Bratislavy. Do iného človeka však nevidíme. Bondy mal asi súkromných démonov, pred ktorými utekal, takže napokon sa usadil práve tu.
Pred pár rokmi som poprosil kolegu, Bondyho kamaráta, či by mi nezabezpečil Majstrove autogramy. Nabalil som ho plnou igelitkou Bondyho kníh a o pár týždňov sa mi zásielka vrátila. Knihy boli nielen podpísané, ale do každej bolo vpísané aj venovanie – a vždy iné. To ma vtedy veľmi potešilo. Asi rok nato Egon Bondy, vlastným menom Dr. Zbyněk Fišer, podľahol ťažkým zraneniam po požiari.
Nebol som na jeho hrobe. Ale zaujímalo by ma, či má na ňom epitaf, ktorý si vymyslel ešte za bohémskych čias v Prahe: „Na život a smrt se vyser, tady leží Zbyněk Fišer.“
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.