Sex až po svadbe? Podľa Márie Bátorovej je to dobrý tréning

Obaja manželia sú totiž významní profesionáli, on geológ, ona píše, obaja prednášajú na vysokej škole, čitateľ sa s nimi dostáva až na akademickú pôdu a spoznáva súčasné intelektuálne i duchovné prostredie.

Román je však zároveň veľmi človečenský, prirodzený až zemitý. Mapuje každodennosť. Aj starosti s domácnosťou, aj výchovu detí. Hoci sú hlavné postavy svojrázne bytosti, žijú obyčajným životom, ktorý bude mnohým blízky.

Autorka ide hlboko do súkromia rodiny (a vlastne aj do intimity našej spoločnosti), prekvapuje úprimnosťou, otvorenosťou i pútavým formulovaním neošúchaných názorov.

Jej protagonisti patria do cirkevných komunít (ona katolíčka, on evanjelik), a to ovplyvňuje ich správanie. Bátorová veľmi zaujímavo opisuje, aké majú východiská, zásady, aké otázky riešia a aj to, ako sa znáša vedecké poznanie a náboženská viera.

Natrénovaná túžba

Pôvabné sú prvé kapitoly, v ktorých sú hrdinovia Trvania ešte mladučkí a odkladajú svoje prvé milovanie na noc až po svadbe. Vraj taká zdržanlivosť má perspektívny význam: túžba je natrénovaná a vydrží potom dlho aj v manželstve.

Sex s dlhodobým partnerom neomrzí. Aspoň Helga a Martin to tak majú. A vytrvalí sú vo všetkom. Sú to poctivci. Však keď začali ešte ako študenti spolu chodiť, dohodli sa, že rande bude vždy až potom, keď si naštudujú denné kvantum učiva. No a sex, ako už bolo povedané, až po svadbe.

„Neužívam antikoncepciu,“ hovorí napríklad Helga, „som veriaca katolíčka a telo je chrám, ktorý sa otvorí jedinému človeku v posvätnom zväzku.“

Autorka s citom a vkusom – i s prekvapeniami – píše o dôverných chvíľach, ale aj o ostatnom. Používa veľa dialógov, v ktorých sa témy podrobne rozoberajú, čím sa dej stáva dynamický a obsažný.

Do príbehu vstupuje množstvo zaujímavých postáv, či už sú to rodinní príslušníci, priatelia, spolupracovníci, alebo ľudia, ktorí im významnejšie zasiahli do života.

Menia sa aj prostredia, kde sa rozhovory odohrávajú – je to napríklad domácnosť, akademická pôda, záhrada, ateliér, niečo odznie aj cez telefón (je to v období covidu), či list, všetko je opísané plasticky a pestro.

Autorka tiež vkladá do textu rôzne epizódy, ktoré charakterizujú našu súčasnosť. Napríklad osud nadanej klaviristky, dcéry ich rodinných priateľov, ktorá odišla za láskou (žiaľ, bol to primitív) do Anglicka a zničila všetkým život.

Čiže, popri vznešených duchovných témach aj banálnejšie, ktoré ale vedia riadne skomplikovať život.

Bátorová sa skrátka nebojí šťavnatosti textu. Používa ju, samozrejme, najmä pri opisovaní života Helgy a Martina, ktorým tiež nejde všetko hladko a dostávajú sa do problémov. Na pracovisku aj v láske. Intrigy, no aj úprimné city môžu zamiešať karty.

Ako vytrvať? Ako pretrvať vo svete plnom nástrah? Bátorovej hrdinovia si uvedomujú situáciu, pestujú si svoj vzťah a skúmajú vzťahy k ostatným. Vedú názorové debaty, čo je príjemnou výzvou pre čitateľa – môže porovnávať, ako by postupoval a myslel on.

Tento psychologický prístup rodinnú ságu prehlbuje a robí z nej dobovú fresku. Bátorová niekde píše ako teoretička, inde ako poetka alebo reportérka. Prítomný je humor, dokonca aktuálne vtipy. Helga ale fajnovo cituje tiež Epikurea:

„Nemôžeš žiť šťastne, keď nie si múdry a spravodlivý, ale ani nemôžeš byť múdry a spravodlivý, keď nie si šťastný.“ Inde zasa Martin nefajnovo vyhŕkne: „Na takúto ženskú musí mať človek gule!“ A hlavná postava je ozaj taká. Trúfa si na všetko, kto si trúfne na ňu?

Študenti idú do Brna

Je príjemné čítať o dvojici, ktorej život vyšiel. Nie nadarmo sa kniha volá Trvanie. Ich láska trvá, manželstvo tiež, stále si majú čo povedať, páčia sa jeden druhému, majú spoločné spomienky, spoločné deti, spoločné obľúbené miesta.

Chápu sa navzájom, aj keď sa zdá, že sa jeden druhému vzdialili. Zostávajú vnútorne slobodní, ale aj zodpovední. Trvanie sa dobre číta, ale najmä pripomína: pozastavme sa, život nemusí tak cválať. Do cieľa prídeme vždy.

Kniha môže baviť najmä tých, čo majú do činenia s vedou, s vysokoškolským a akademickým prostredím. Cez dialógy manželov je výborne priblížené cez zasvätené podrobnosti. Napríklad, prečo naši študenti radšej idú študovať do Brna, než by zostali doma. Podobných aktuálnych detailov je v texte množstvo a čitateľovi dobre padnú.

V románe je obsiahnutý celý život človeka, od ranej mladosti až do zrelosti. Dalo by sa povedať, že až do smrti, ale protagonisti ešte neumierajú, a tak príbeh uzatvára smrť blízkeho kamaráta. Však vlastnú smrť už človek neprežije a neopíše, no smrť priateľa je mimoriadne bolestivá.

V tomto prípade je to maliar a v príbehu hral dôležitú úlohu. Jeho skon je istou bilanciou života ako takého, ktorú Helga a Martin urobia ešte v plnej sile. Tým sa autorka vyhla sentimentalite, hoci pasáž je smutná, a najmä – zachovala v texte motív trvania, čiže optimizmu a nádeje.