Kniha týždňa: Aké je Posledné tajomstvo Dana Browna?

Americká Praha

Robert Langdon je Brownovým fanúšikom dobre známy, je to už šiesty román s týmto hrdinom. Ani tu neprekvapí svojím bystrým umom, fotografickou pamäťou a schopnosťou použiť svoje akademické znalosti symboliky v nepredvídateľných situáciách. Prekvapí však po citovej stránke, v tomto románe sa totiž zamiluje! Nie je to už mladá pobláznená láska, ale zrelý vzťah s dávnou priateľkou Katherine Solomonovou, vedkyňou, ktorá život zasvätila bádaniu o ľudskom vedomí. Kým vedkyňa práve odovzdala na vydanie prelomový rukopis, ktorý môže v chápaní ľudského vedomia spôsobiť doslova revolúciu porovnateľnú s Darwinovým objavom evolúcie, niekto mocný s neobmedzenými možnosťami sa odhodlal pátrať priamo v ľudskom vedomí nič netušiacich obetí.

Dan Brown nechal párik svojich hrdinov objavovať tajomstvá starobylej Prahy a nepochybne je ňou uchvátený aj on sám. Pre slovenských čitateľov, ktorí mesto aspoň ako-tak poznajú, však nie je orloj ani Pražský hrad či Petřínska rozhľadňa žiadnym prekvapením. Tu však Langdon lanovkou uniká pred svojím prenasledovateľom a baroková knižnica v Klementíne sa za dramatických okolností stáva skrýšou, ktorú zachváti požiar. Klementínum podľa Brownovho želania otvárajú už o siedmej, kvôli americkým turistom, ktorí do „stovežatej“ prilietajú skoro ráno. V knihe marketingový ťah turistického centra – pre Browna skvelý nápad umiestniť dej svojho najnovšieho románu práve do Prahy. Turisti sa po nej pachtia rovnako ako Brownovi fanúšikovia po ďalších záhadách a Praha na to poskytne tú najlepšiu scenériu. Pre Američana win-win situácia. Ale späť k románu.

Pribúdajú mŕtvoly a ďalšie záhady. História je dokonale namiešaná s mystikou a napätím

Robert Langdon a Katherine Solomonová si užívajú pražskú idylu za každých okolností, aj keď okolo nich pribúdajú mŕtvoly a ďalšie záhady. História je dokonale namiešaná s mystikou a napätím. Najprv niekto zavraždí poprednú českú neurovedkyňu a vzápätí niekto vymaže Katherinin rukopis z dobre chráneného počítačového systému známeho amerického vydavateľstva. Ten niekto má k dispozícii skúsených hackerov, ale aj chlapcov s hrubšími krkmi, ktorí sa neštítia prepadu ani únosu, aby získali (hádam) jediný, posledný exemplár pripravovanej knihy vytlačený na papieri. Komu tak veľmi záleží na tom, aby kniha nikdy nevyšla? Pre koho a čím môže byť nebezpečná?

Nelokalizované vedomie

Ľudské vedomie nesídli v mozgu, ale mimo tela

S obsahom chystanej knihy sa čitateľ oboznamuje postupne, od samotnej autorky Katherine. Jej neortodoxné názory na ľudské vedomie sa dajú stručne zhrnúť do presvedčenia, že ľudské vedomie nesídli v mozgu, ale mimo tela (nelokalizované vedomie). Mozog je len prijímač, vyladený na spoločné, všeľudské vedomie, pričom každý mozog z neho realitu filtruje. Len výnimočné stavy zmeneného vedomia na prahu smrti alebo v epileptickom záchvate či pod vplyvom drog filtre odbúrajú – vtedy má človek prístup k skutočnej, kompletnej realite. Svoje presvedčenie doktorka Solomonová dokladá výskumom aj známymi prípadmi klinickej smrti a ďalšími javmi z oblasti parapsychológie, nad ktorými veda bežne krúti nosom. Prenos myšlienok na diaľku? Život po živote? Spoločné všeľudské vedomie, uložené všade naokolo, mimo priestoru a času? Len spravodajská mašinéria je pripravená využiť akékoľvek prostriedky, aby v záujme národnej bezpečnosti získala nad protivníkmi prevahu.

Futuristické vedecké objavy sa v knihe miešajú s mytológiou a mágiou alchymistov

Futuristické vedecké objavy sa v knihe miešajú s mytológiou a mágiou alchymistov, ktorých bola Praha v stredoveku plná. Do deja vstupuje postava tajomného Golema, nie však hlineného ochrancu Židov z pražskej legendy, ale jeho nasledovníka. Tento Golem je tiež ochrancom a keď ide do ulíc, tvár si umaže hlinou, akoby bola Praha už celkom bezcitná voči výstrelkom turistov a plná ľudí v bizarných kostýmoch. Golem už mnohokrát zomrel a vystúpil zo svojho tela, aby naplnil svoje poslanie. Na čele má hebrejský nápis Pravda – stačí však zmazať jediné písmeno – a z Pravdy je Smrť. Kto sa skrýva za maskou bájnej postavy? Budete prekvapení.

Protipólom mýtického Golema sú v príbehu ľudia z moderného sveta – tajní agenti, policajti, diplomati, vedci, počítačový expert aj redaktor knižného vydavateľstva, obyčajní „pešiaci“ aj najvyššie postavení šéfovia, dokonca americká veľvyslankyňa a aj niekto ešte vyššie, v príbehu sa to len tak hemží postavami a situáciami, jedna udalosť predbieha druhú a za každou vyriešenou hádankou je nová záhada. Brown čitateľa zámerne vedie do slepých uličiek, aby ich nakoniec prekvapil celkom iným vysvetlením či reakciou niektorej z postáv, než pôvodne očakávali.

Langdon pátra po pravde a uniká smrti. Najprv ho ohrozuje český policajt a vzápätí je terčom pre oveľa mocnejšieho nepriateľa. Jeho um a intuícia ho vedú od jednej vraždy k ešte závažnejšiemu zločinu. Organizácia s tajomným názvom Prah pracuje v utajení a má k dispozícii najmodernejšie výdobytky techniky, o akých sa vedcom môže iba snívať. A za jej dvere nesmie nazrieť nikto nezainteresovaný.

Langdon v historických uličkách starobylej Prahy lúšti tajomné symboly aj logické rébusy v inak často nelogickej knihe

Langdon v historických uličkách starobylej Prahy lúšti tajomné symboly aj logické rébusy (v inak často nelogickej knihe) tak, ako to má rád. Jeho autor ho stavia pred záhady ľudského myslenia a vedie ho až k odhaleniu posledného tajomstva – tajomstva smrti. To, čo prežije v Prahe za niečo viac ako dvadsaťštyri hodín, by sa pokojne zmestilo do časového úseku jedného roka. Doba je však rýchla, čitatelia Dana Browna netrpezliví a on vie, čo im ponúknuť. Pre niekoho sedemsto strán plných napätia, pre iného však po nich nezostane nič, len prázdno.