Kniha týždňa: Orwellova Farárova dcéra

Na krku krížik aj škandál

Je horúci august a Dorothy Hareová, farárova dcéra vstáva skoro ráno a „podľa svojho zvyku neľútostne poháňa seba samu“, aby stihla pripraviť otcovi vodu na holenie a raňajky. Má pred sebou jeden z mnohých dní plných povinnstí. Na bicykli obchádza farníkov v biednych domčekoch, niekomu pomôže s deťmi, inde s obšívaním obnosených šiat alebo natrie reumatické nohy alpou. Fiktívne mestečko Knype Hill má dvetisíc obyvateľov, no počet farníkov okolo kostola svätého Athelstana, kde si svoje povinnosti duchovného odbýva jej otec, sa hrozivo zmenšuje. Čiatočne za to môže až priveľmi široký výber náboženských vyznaní v Anglicku, ale najmä farárova povaha.

„Ako kňaz nebol najhorší. Svoje duchovné povinnosti si plnil až s úzkostlivou korektnosťou a bohoslužby slúžil s dokonalým vkusom, jeho kázania boli až obdivuhodné… Na prísnej vráskavej tvári mal výraz ľahostajnosti, ba až pohŕdania: Nezabúdajte, že som iba váš pastier, nie priateľ. Ako ľudská bytosť vás nemám rád a pohŕdam vami.“ Odkedy sa stal vdovcom, naložil všetku špinavú prácu okolo farnosti na svoju dcéru.

Na Dorothiných pleciach je starostlivosť o faru, farníkov a ešte aj o rozmaznaného otca, ktorý vďaka „dobrým investíciám“ robí len dlhy a ona má z ničoho vyčarovať jedlo, a nie hocijaké, lebo spôsoby aj chute má fajnové. K tomu do noci šije kostýmy pre školskú hru, ktorá môže ako-tak vylepšiť farské účtovnícvo, pracuje v cirkevných spolkoch žien, abstinentov aj dobrých manželstiev, hoci sama nie je vydatá a vo veku dvadsaťsedem rokov jej už asi žiadny vydaj nehrozí. Dorothy všetko zvláda s obdivuhodnou energiou, bez reptania, dalo by sa povedať, že takmer s nadšením. Má však tajomstvo: za každú, hoci len najmenšiu „hriešnu“ myšlienku sa trestá tak, že sa pichá do prstov špendlíkom. Otec si zatiaľ hovie v pohodlí, povznesený nad také nízke veci, ako sú účty či práca v domácnosti.

Akoby sa prebudila zo sna, nájde sa na ulici v Londýne, v roztrhaných pančuškách a nevie si spomenúť ani na svoje meno

Zdá sa, že nekonečný kolobeh jej dní okolo fary v malom meste nemôže nič narušiť, no zrazu sa to stane, celkom nečakane. Akoby sa prebudila zo sna, nájde sa na ulici v Londýne, v roztrhaných pančuškách, bez svojej retiazky s krížikom a nevie si spomenúť ani na svoje meno, nieto na to, ako sa tam dostala. Ani nevie ako, dievča s krížikom na krku malo zrazu na krku škandál a zničenú povesť.

Klebety a intrigy

Tu sa dej prudko zvrtne a Orwell nechá svoju hrdinku klesať stále hlbšie – stane sa z nej oberačka chmeľu aj tuláčka, ktorá mrzne na Traffalgarskom námestí medzi rovnakými úbožiakmi, až ju napokon zavrú za žobranie. Ani práca učiteľky v pochybnej súkromnej škole nie je záchranou. Lakomá a obmedzená majieľka školy ju šikanuje a nedopraje jej oveľa viac jedla ani tepla v izbe, ako keď žila na ulici. A čo je horšie, berie jej to, čo Dorothy napĺňa životnou energiou: radosť z práce. Väčšina jej žiačok totiž „vôbec nebola hlúpa, len otupená machanickým memorovaním a potom sa zrazu v ich hlavičkách rozsvietilo a roztvorili sa, ako keď sa narovnávajú pošliapané sedmokrásky“. „Mne ide o školné, nie o rozvíjanie mysle dieťaťa, to si strčte za klobúk. Škola tu nie je na to, aby sa zaťažovala niečím takým,“ vyhlasuje riaditeľka.

Dorothy zažije veľa prekvapivých situácií, ktoré skúšajú, čo vydrží. Zvláda chudobu, nepohodu, zimu, hlad, no sú veci, ktoré ju vedia zdeptať oveľa viac, situácie a vzťahy, pri ktorých stráca zmysel všetko, v čo doteraz verila. Keď sa takmer po roku dostáva späť domov, už je to iná Dorothy ako predtým. Dokáže sa mladá žena vrátiť k svojmu starému, obmedzenému životu? A má vôbec inú šancu?

Farárova dcéra odmieta spoločenské rozdiely, ktoré určujú ľudský osud, búri sa voči manipulácii a utláčaniu človeka človekom

Orwellov román neprekvapí svojím sociálnym rozmerom, odráža autorovu túžbu po slobode a rovnosti pre každého. Prekvapí však tým, že si vo svojej dobe (kniha prvý raz vyšla v roku 1934) vybral ženu ako hlavnú hrdinku príbehu, ktorý siaha až k filozofickým a existenciálnym otázkam. Jeho Dorothy prechádza veľkou životnou skúsenosťou a mení sa, mení sa v hĺbke svojej duše a aj svet okolo nej je iný. Orwell písal o tom, čo dobre poznal. Zužitkoval svoje skúsenosti so životom tuláka, vie, aké to je, keď človek na ulici hrubne – a hrubne mu nielen koža, ale aj myseľ.

Takisto pozná neradostnú prácu učiteľa, aj smiešne žabomyšie vojny duchovných odlišných cirkví, vidí, ako mnohí zoči-voči životu svoju vieru strácajú. Pozná aj moc peňazí a silu klebiet v dobe, keď pre mladú ženu bola najhoršou možnou kombináciou chudoba a (hoci nezaslúžene) zlá povesť. Ako novinár vie, aký dosah majú médiá, ktoré žijú zo senzačných správ.

Vysmieva sa z ľudských neduhov, brilantne kreslí charaktery malých a obmedzených ľudí, ich klebety a intrigy. Je skvelým rozprávačom, jeho dialógy a jazyk idú do ucha, akoby ste boli pri tom.

Farárova dcéra odmieta spoločenské rozdiely, ktoré určujú ľudský osud, búri sa voči manipulácii a utláčaniu človeka človekom, no nedostalo sa jej zaslúženej pozornosti. O štrnásť rokov neskôr Orwell napísal slávny román 1984.