Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Fedro Gál: Několik dnů - ako sme hľadali
Ako sme hľadali a nachádzali, ako sme zaobchádzali s demokraciou? Ako? S odpoveďami na túto otázku preputuje čitateľ knihy Několik dnů pamäťou Fedora Gála.
Na začiatku príbehu je zrod verejného intelektuála v tom zmysle, ako ho poznáme dnes. Len čo sa verejný intelektuál objavil, verili sme, že poľahky odzvoníme inžinierom ľudských duší a iným morálnym pokrkvancom. Žiaľ, vrátili sa a pokrkvanejší ako predtým, a preto je Gálova kniha veľmi dôležitou lektúrou najnovšej histórie Slovenska.
Pestrý mumraj s rovnicou
Fedor Gál sa v novembri 1989 stal zosobnením verejného intelektuála. Povedzme, že sa stal jedným zo šafranového mála, zato mála nezvyčajne odolného. Odvtedy mal nespočetné dôvody nezabúdať. Našťastie jeho pamäť prehovára znovu a vždy inšpiratívne. Rovnako tak zareagoval na ponuku pražského vydavateľstva Academia, aby napísal knihu pre edíciu Paměť. Inšpiroval sa niekoľkými krátkymi – dlhými dňami, keď akokoľvek vzdialené zrazu je blízke, a inšpiroval sa aj dňami, keď sa vyberal s filmovým štábom "po stopách svojho otca, ktorého na pochode smrti zo Sachsenhausenu, pár hodín pred koncom vojny, zavraždili len preto, že nemal silu ísť ďalej a bol Žid”.
Tých Několik dnů Fedora Gála bohato zvrstvujú písomné fragmenty, rôzne odkazy na texty vlastného blogu i blogov priateľov a úryvky z e-mailovej korešpondencie. V Gálových rukách sa prvky a postupy originálneho kolážovania stali literárnym nástrojom zvláštneho emočného náboja i zveličenia a irónie. Napokon, "pestrému mumraju” v dave a e-dave venoval pozoruhodnú kapitolu. Jej ťažisko tvorí e-mailová korešpondencia s nacionalistom Matejom, ktorý nacionalizmus "chápe” ako rovnicu národ = krv + pôda. Od strany 83 po stranu 109 sa z jeho "listovania” vylieva "archetypálna nenávisť k Židom”, ktorú sprevádzajú absurdnosti vyfantazírované akurát pre potreby fikcie, svetov hororových príbehov.
Rozum sa zastaví, srdce rozbúcha
Nazdávam sa, že žiadne premýšľanie o dejoch, ktoré sa dejú v Gálovom nezabúdaní, sa už nadobro nezaobíde bez jeho precizujúceho sa svedectva. Rozum sa zastaví, srdce rozbúcha, líca hanbou očervenejú, ale oči neprestanú čítať des nacionalistu Mateja: "To horekovanie nad holokaustom – ó ó ó, koľko Kafkov, Einsteinov a Freudov vyletelo komínom (ajhľa, človek). Jednoznačne horšou stratou je pre mňa výkvet Wehrmachtu na Siegfriedovej línii či na pláňach pod Kaukazom, letcov RAF, ruských tankistov, srbských partizánov alebo tých 800-tisíc dobrovoľníkov SS, ktorí spĺňali ukrutne tvrdé kritériá pre svetový genofond – ako banda haličských Židov, ktorí chtiac-nechtiac na základe zomknutosti a mimoriadne úspešnej stratégie nepriamo ohrozujú každý štát s ambíciou byť štátom národným.”
Rozum aj srdce si spomenú na jedného z najbystrejších apoštolov slobody Francúzskej revolúcie Camilla Desmoulinsa, ktorý v čase "politiky špiny a teroru” napísal manželke z väzenia 4. apríla 1794: "Sníval som o republike, ktorú by obdivoval celý svet. Nedokázal som uveriť, že by v ľuďoch bolo toľko nenávisti a nespravodlivosti.”
Několik dnů Fedora Gála je dobrá a potrebná kniha, napokon, len dobrá kniha v čitateľovi dokáže vyvolať celý rad opozitných emócií, dôveru k obyčajnosti sveta, túžbu po jeho možnej vznešenosti i obyčajnú úzkosť z obludného prekrucovania myšlienok a bezduchého hulákania hesiel.
Fedor Gál: Několik dnů, Academia, edícia Paměť, Praha 2012
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.