Londonov šarlátový mor bol horší ako koronavírus
Nákazlivé choroby, ktoré rozsievajú smrť, sú výzvou nielen pre zdravotníkov, politikov, vedcov, ale aj pre spisovateľov. O tušených katastrofách píšu obyčajne dávno pred nimi. Pandémiu podobnú tej, ktorú zažívame, predvídal napríklad Jack London (1876-1916) a napísal o nej vizionársky príbeh Šarlátový mor.
Dobrodružná novela o návrate do predcivilizačnej divočiny práve vychádza vo vydavateľstve Premedia s podtitulom Postapokalyptický príbeh z roku 2073. Šarlátový mor preložil a záverečnú esej napísal Igor Otčenáš. Hrdinovia príbehu zažívajú veľkú drámu. Na svete vypukla záhadná choroba, zrútila sa civilizácia, ľudstvo muselo začať odznova.
Vnúčikovia divoškovia
Jack London sa zameriava najmä na posledné obdobie katastrofy, keď sa už zúbožené zvyšky ľudstva nesmelo spamätávajú. Svet zasa obývajú divosi. Je ich málinko, mali by sa množiť, lenže s kým? Zostalo síce pár jedincov, ktorí nevedno prečo nákaze odolali, ale tí sú roztratení, nemajú rodiny, nemajú priateľov, nemajú domov, nemajú lásku. Putujú po pustej krajine, hľadajú ďalších zúfalcov a spájajú sa do kmeňov. Niektorí sa už v takýchto zoskupeniach usadili a pokúšajú sa normálne žiť. Je medzi nimi aj hlavná postava príbehu, profesor, ktorý bol kedysi vážený, vzdelaný, osvietený, ale teraz mu je celá kultivovanosť nanič. Dočkal sa však dokonca potomstva. Čitateľ spoznáva jeho vnukov, ale aj to sú už divosi. Dedkovo rozprávanie o minulom živote celkom nechápu. Majú už iné starosti, pasú kozy, lovia kone. Tie sa totiž zrazu objavili na pláži, lebo vo vnútrozemí sa rozmnožili pumy. To sú ich naliehavé problémy a kým sa dostane na iné – na vzdelávanie, na objavy, potrvá to pekných pár storočí.
Chorí očerveneli
Vnuci sa otravujú, ale pre čitateľa sú dedkove spomienky zaujímavé. Jednak sa z nich dozvie, ako šarlátový mor prišiel, čo sa vlastne dialo: Ľudia náhle sčerveneli, zmeraveli a mreli aj na uliciach. Horeli domy, obchody boli vyrabované a autá nefunkčné, lebo na pumpách už nepredávali benzín. Ľudia sa snažili pred morom utiecť, no ten sa dostal všade. Žiadne rúška nemali, mor nepoznal prekážky, zosypala sa nielen ekonomika, ale všetky istoty. Stroskotala celá civilizácia, nebolo odborníkov ani pamätníkov, kontinuita sa prerušila. Ľudstvo sa muselo učiť odznova. Nezachránili sa ani tí najbohatší, ani najmúdrejší, ani najschopnejší. Práve naopak, ako píše London, prežili skôr beštie. Boj dobra a zla sa ešte vyhrotil. Aj na čelo profesorovho kmeňa sa dostal drsný, nechutný muž s prezývkou Šofér, ktorý je však schopný plodiť, a tak má na istý čas vyhraté.
London písal Šarlátový mor na konci svojho života, keď už bol podľa kritiky za zenitom. Sám autor zomrel len rok po knižnom vydaní novely, hoci ju pôvodne napísal v roku 1910 (na pokračovanie vychádzala od mája do júna 1912 v časopise London Magazine). Pre súčasníka je to však bonbónik, lebo vízia sa priblížila skutočnosti a text nadobudol nové kvality. Viac sa o vzniku novely dozvie čitateľ zo záverečnej štúdie Igora Otčenáša. Londona vraj inšpirovala pravdepodobne vlastná záhadná choroba, na ktorú ochorel pri zamýšľanej plavbe okolo sveta. Ale možno ho k úvahám o zmysle života a jeho krehkosti priviedol aj vysoký vek. Možno je to jeho záverečný žartík: Však ja vám dokážem svoju nesmrteľnosť! Dávno tu už nebudem, a vy si budete čítať o tom, čím žijete.
Súvisiace články
Kniha | pred 6 rokmi
Knižný tip Pravdy: Tajný príbeh plný napätia
Kniha
|
pred 6 rokmi
Včelár z Aleppa odkrýva svet, aký nechceme vidieť
Kniha
|
pred 6 rokmi
|
1
Po Malom princovi je tu Chlapec, krtko, líška a kôň
Kniha
|
pred 6 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.