Ivan Štrpka: Kam plášť, tam vietor
Pätnásta zbierka básní Ivana Štrpku (1944) je zložená z troch častí: Jasné miesta, Kam plášť a Temné miesta.
Podľa Štrpku názov zbierky nedefinuje obsah, skôr len „poukazuje na smer, ktorým sa uberajú moje predstavy“. Je zároveň poslednou vetou básne, ktorú v roku 2015 napísal pre časopis Sado výtvarníčky Doroty Sadovskej (1972) a táto báseň predznamenala ich ďalšiu spoluprácu.
Pôvodne to mala byť jednoduchá kniha s výraznou typografiou, no fotografie Sadovskej jej dodali ďalší rozmer. Dohodli sa, že básne nebudú dopĺňať doslovné ilustrácie. „Ja som mal predstavu prázdnych tvarov. To, čo sa nedá ukázať, vidieť,“ vraví Štrpka.
Pre Dorotu je to kniha o prázdne a samote: „Ako keď si kúpiš vec a zostane ti z nej len obal.“ Dorota Sadovská zistila, že slovo so základom prázd_ , teda prázdno, prázdne, prázdnota, sa v zbierke nachádza takmer stokrát. Druhým slovom v poradí je svetlo.
Fotografie jej zbierky slnkom presvetlených prázdnych obalov a plastov sa tak organicky spojili s básňami.
Artforum
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.