Rudolf Urc: Neviditeľné dejiny dokumentaristov
Autor v netradičných profiloch predstavuje Vlada Kubenku, Pavla Sýkoru, Pavla Branka, Ilju Zeljenku, Jozefa Jablonického, Alexandra Strelingera, Marcelu Plítkovú-Jurovskú, Otakara Krivánka a Štefana Kamenického. „V tejto chvíli som jeden z mála priamych svedkov diania v slovenskom dokumente na konci päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia,“ píše v úvode.
„Vybavujú sa mi mnohé spojenia s časom, v ktorom sme žili, so spoločenskou a politickou klímou, ktorej sme boli účastníkmi a priamymi aktérmi. V popredí budú moje najosobnejšie zážitky a poznatky zo spolupráce s majstrami slovenskej dokumentárnej tvorby, slovom, rekapitulácia stretnutí s predstaviteľmi živej a nasledovaniahodnej vetvy domáceho kinematografického snaženia.“
Mottom rozprávania je úvaha amerického filmára a básnika Jonasa Mekasa o „neviditeľných dejinách“ kinematografie, čiže príbeh o tom, ako sa priatelia stretali, rozprávali, polemizovali, tešili i trápili, málokedy na očiach verejnosti či kritiky, ďaleko od svetiel reflektorov. Ale, ako to býva, „veľké“ dejiny vrhali aj sem svoje dlhé tiene…
Režisér, dramaturg, filmový publicista a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu Rudolf Urc (1937) je tohtoročným držiteľom národnej filmovej ceny Slnko v sieti za prínos slovenskej kinematografii. Patril k prvej generácii absolventov dokumentaristiky na pražskej FAMU. Po roku 1968 ho z ideologických dôvodov preradili k animovanému filmu, a neboli to rozhodne roky stratené. Stál tiež pri zrode a bol pedagógom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU.
SFÚ
Súvisiace články
Film a televízia | pred 14 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.