Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Feministky hovoria o práci
Akými premenami prechádza práca? Sú premeny práce na Slovensku niečím výnimočné či skôr kopírujú globálne trendy?
A aká je práca žien? Aj o tom pojednávajú texty piatich autoriek a editorky Ľubice Kobovej v knižke s podtitulom Ako sa ženy stávajú subjektmi kapitalizmu.
Poznáme mnoho štruktúrnych determinantov práce žien a mužov – horizontálnu rodovú segregáciu (segregáciu do povolaní považovaných za „mužské“ a „ženské“), vertikálnu rodovú segregáciu (vzťah nepriamej úmernosti medzi počtom žien a úrovňou v hierarchii pracovných pozícií), dvojité zaťaženie žien (vykonávanie platenej aj väčšiny neplatenej práce ženami) a rodový mzdový rozdiel. No dalo by sa o pracovnom živote žien a mužov hovoriť podobne zmysluplne, hoci inak?
Práve tieto iné spôsoby vypovedania o práci ponúka predkladaná publikácia. Ich inakosť spočíva v predmete, metóde aj v spôsobe opisu či vysvetlenia. Ťažiskový – hoci nie výlučný – je tu dôraz na pracovnú etiku, etnografickú metódu výskumu a kapitalizmus ako logiku vysvetľovania aj pojem dožadujúci sa bližšieho vysvetlenia.
V textoch Miroslavy Mišičkovej, Małgorzaty Maciejewskej, Pun Ngai, Martiny Sekulovej a Kathi Weeks sa v rôznej miere krížia tri uvedené perspektívy, aby nám naraz priblížili aj znesamozrejmili niečo, čo považujeme za „bežnú“ prácu.
Aspekt
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.