Michal Havran st.: Agent s pasom diplomata
Bývalý československý diplomat pracoval pre americkú špionážnu službu CIA. Nie to nie je pokus o spionážny triler z Československa, ale literatúra faktu. Bývalý československý diplomat Richard Švehla pracoval pre americkú špionážnu službu CIA. Diplomat však nezradil vlasť, iba chcel uniknúť pred prudko sa meniacimi politickými a spoločenskými pomermi.
Tak to sám povedal svojmu priateľovi, novinárovi, Michalovi Havranovi st., ktorý napísal o agentovi Švehlovi knihu Agent s pasom diplomata.
Príbeh môžeme žánrovo zaradiť do literatúry faktu. „ Dej tejto knihy sa viac či menej pridržiava faktov a je zasadený do chronológie, kontextu a súvislostí prevratnej doby. Skutočné meno hlavnej postavy ako aj jeho manželky neuvádzam z pochopiteľných dôvodov. Podobnú metódu som zvolil aj v prípade niektorých iných mien. Buď v knihe vystupujú, alebo mi pomohli osvetliť viaceré detaily. Pretože hlavnú postavu poznali pracovne aj osobne. Niektoré osoby však pozorný čitateľ spozná sám,“ povedal publicista Michal Havran st. Autor vnímal príbeh nielen ako človek, ktorý bol s diplomatom v kontakte ako s priateľom. Vnímal ho predovšetkým ako novinár. „ Richard by sa za mňa za túto knihu nehneval. Radšej by vytiahol fľašu vodky, nalial na ruský spôsob po dvesto gramov a mocným hlasom by zvolal: Nu daváj na naše zdarovie!,“ dodal s úsmevom autor knihy Michal Havran.
Michal Havran st., (1945, Rybník nad Hronom) je zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník Smena, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise Congerssional Quarterly. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona. Žije a tvorí v Bratislave.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.