Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Cudzím stádam sa nedá vyhnúť
Päť rokov po ostatnej knihe Žena zo sekáča (2008) prichádza Uršuľa Kovalyk s rozsahovo subtílnejšou prózou Krasojazdkyňa. Príbeh hlavnej postavy Karolíny sa odohráva na pozadí šedivých normalizačných rokov so všetkými príznakmi patriacimi k danej dobe (prepúšťanie z práce pre chýbajúci kladný vzťah k socialistickému zriadeniu, Tuzex, bony, sivé paneláky, cez hranice pašované jablkové mydlá a zelené spreje značky FA a i.), ktoré však spätne po "Zamatovej“ hodnotí ako najúspešnejšiu časť svojho života: "Cítila som sa ako kolaborantka. Najkrajšie spomienky boli z obdobia, na ktoré sa patrí iba nadávať. Vyšla som na svoj vrchol jedinýkrát. Zažiarila som a zhasla. Dievča, smola!“ (s. 117).
Uršuľa Kovalyk vydala knihu s názvom Krasojazdkyňa.
Karolína bola krasojazdkyňou. Už z pomenovania knihy je zrejmá dominancia tohto motívu. Predtým ako sa z nej stala voltižérka, bola neduživým dieťaťom bez priateľov. Jej svet tvorila mama, babka a tri tety: "Neviem, kto je môj otec. Možno to nevie ani mama. Nepoznala som môjho deda. Nemala som brata ani strýka. V našej rodine sa muži normálne nevyskytovali. Iba mužské návštevy“ (s. 13).
Kovalyk sa tentoraz sústredene zameriava na stvárnenie ženského sveta bez toho, aby príliš výrazne riešila žensko-mužské vzťahy. Muži sa vyskytnú iba ako epizódne postavy (v podobe priateľov Karolíninej matky či kamarátkinho otca), viac priestoru dostáva iba Arpi, ktorý Karolínu zasväcuje do sveta hudby: "Arpi sa mi vážne pozrel do očí. Slávnostným hlasom mi oznámil, že je to Pink Floyd, najgeniálnejšia skupina 20. storočia“ (s. 50).
Viac ju však zaujíma ženská skúsenosť, ženské sny a túžby zobrazované aj cez zvláštnu schopnosť videnia hlavnej postavy. Stretnutie s o rok staršou Romanou jej otvára svet jazdenia a spolu s koňom Sesilom začnú tvoriť nerozlučnú trojicu, kde netreba nič predstierať či ovládať sa. Šťastné detstvo v totalite sa však definitívne (s)končí spolu so spoločenskými zmenami. Postavy, paradoxne, zakopávajú o slobodu. Akoby ich prasknutá totalitná "ohrada“ vypustila na preteky, na ktoré neboli pripravené: "Musela som sa bezmocne pozerať, ako sa indická konkubína rozpustila v pohári vína. (…) Bojovníčka zlomila oštep. Stala sa z nej bábika s narúžovanými ústami. (…) Krasojazdkyňa sa premenila na prázdnu nádobu“ (s. 118).
Iste, autorku na modelovaní cesty od sladkobôľnosti detstva k bolesti dospievania sprevádzajú drobné nedokonalosti (obrazy aj jazykovo občas hraničiace s gýčom), tie však spoluvytvárajú nezameniteľnú, ešte stále trochu neokresanú, ale rozhodne zaujímavú poetiku. Uršuľa Kovalyk totiž nezvykne klusať, ona vždy cvála.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.