Kapela Exotik má folklór v DNA. Tradičné ľudové piesne kombinuje s popom, rockom aj latinom

Ako vznikla skupina Exotik?

Dávid Blicha: Dali sme sa dokopy v roku 2010. S Matúšom (Ivančom) sme sa vo štvrtom ročníku na strednej škole rozhodli, že založíme kapelu. Priznám sa, že malo ísť o niečo modernejšie, ale nakoniec sme si povedali, že budeme pretvárať tradičné ľudové piesne a dávať im niečo zo seba.

Okrem toho robíme aj vlastné autorské piesne. Už v roku 2011, keď sme ešte ani nikde poriadne nezahrali, sme sa dostali do televíznych novín, pretože nám vykradli skúšobňu. Stali sme sa známymi aj bez aparatúry a gitár. (smiech)

Z čoho vychádza názov kapely?

DB: Ide o môj nápad. Chcel som niečo, čo v sebe bude mať nejakú rebéliu – exoti(k). Tak som na popolník načmáral Exotik a zostalo nám to. Nie je za tým hlbší príbeh.

Matúš Ivanč: Podľa mňa Dávid pozeral najvyhľadávanejšie slovo na Googli a bolo to erotik, tak len zmenil písmenká. (smiech)

Ako vyzerá váš proces tvorby?

MI: Každý z nás má v DNA folklór, takže sme chceli zachovať jeho štruktúru. Zároveň do toho pridávame to svoje. Na skúškach máme brainstorming, vznikajú tam nápady, ako zlepšiť jednotlivé pesničky.

Experimentujete so žánrami?

DB: Určite áno. Neviem, či niečo také vôbec existuje, ale máme v repertoári aj skladbu, ktorá sa nesie v žánri folk-latino. Volá sa Rande, a vždy, keď ju hráme na koncerte, hovorím: „Dámy! Zapojíme boky a dáme si spolu rande!“ Je to náš dosiaľ najväčší experiment.

Aký je hudobný vkus členov vašej kapely?

MI: Máme ho dosť podobný, počúvame najmä zahraničné skupiny.

DB: Napríklad aj prvky rocku.

Máte aj niečo, čo je takto ladené?

MI: Áno, najmä čo sa starších vecí týka.

Ako vyzerajú vaše koncerty?

DB: Keď nás ešte ľudia nepoznajú, tak sa na začiatku len pozerajú a tlieskajú, ale vždy sa to napokon končí veľkou párty. Na poslednom koncerte nás štyrikrát vrátili.

MI: Nechceli nás pustiť z pódia.

DB: Hovoril som im, že už musíme končiť, pretože ideme do Telerána. (smiech)

Aký typ ľudí vás počúva?

DB: Na novom albume máme pesničku Kukulienka, a keď sme ju vydali, začali nám chodiť videá z rôznych škôl a škôlok, ako na ňu deti tancujú alebo za jej sprievodu vystupujú. Vekovo sa naši fanúšikovia pohybujú od tých najmladších až po seniorov.

MI: Každá pesnička zaujme inú vekovú kategóriu a nikdy nevieme vopred povedať, ktorá sa u koho uchytí.

Kto je u vás skladateľom?

DB: S nápadmi prichádzam zvyčajne ja a potom si to spolu preberieme, doladíme.

Nie je to problém, keďže je vás v kapele tak veľa?

DB: Nie, máme nepísané pravidlo, že s tým musí byť každý okej. Doteraz sme sa zatiaľ vždy zhodli.

Máte na konte už aj nejaké spolupráce?

DB: Nejaké veľké zatiaľ nie, ale do budúcna chystáme, máme niečo rozpracované. Na jeseň pôjde von jedno prekvapenie, ktoré bude ladené skôr modernejšie, pôjde o vlastnú tvorbu so zaujímavým videoklipom.

Režírujete si videoklipy sami?

Kristina Kociková: Vymýšľa ich náš Dávid, ako na bežiacom páse. Stoja za to.

DB: Vždy sa tam snažím niečo prepojiť. Napríklad v pesničke V pondelok doma nebudem je premostenie na singel Hraj. Takto je to vo viacerých našich pesničkách, kto nás počúva dlhšie, ten si to všimne.

Vo videoklipe k tejto skladbe vystupujú aj dvaja influenceri z východného Slovenska – Blažej Evžen Sabo a Radoslav Onderčín. Máme šikovného kameramana Adriána Jenča, s ktorým dlhodobo spolupracujeme. Niekedy mi daný nápad ešte niečím doplní.

Počúvajú vás aj ľudia zo zahraničia?

DB: Podľa sociálnych sietí áno – Spojené štáty, Švajčiarsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko…

Koncertovali ste už za hranicami – trebárs v Česku?

DB: Áno, mali sme tam zopár vystúpení, okrem toho sme koncertovali aj v Poľsku. Teraz rozhadzujeme siete na všetky strany.

Exotik má už 15 rokov. Čo je pre vás vo vašej tvorbe kľúčové?

MI: Náš cieľ je jasný: chceme hrať na koncertoch a robiť hudbu pre ľudí. Baví nás to čím ďalej, tým viac.