Pustvopol nie je iba o folklóre
Hlavné kategórie hudobných cien Radio_Head Awards sú dobrým indikátorom, ako znie tá časť slovenskej scény, ktorá nie je prehnane experimentálna, no tiež príliš alternatívna pre publikum stredného prúdu.
Tam sa nachádza aj prvotina Kataríny Málikovej, ktorá nahrala jeden z najzaujímavejších albumov tejto sivej zóny posledných rokov. Vyšli z toho štyri nominácie vrátane albumu roka podľa kritikov aj poslucháčov, čo je najviac spomedzi všetkých interpretov. Koľko cien nakoniec získa, dozvieme sa v nedeľu.
Čím dokázal album Pustvopol tak osloviť? Znie inak. A to aj v kontexte nezávislej scény. Slovenský folklór bol vždy zdrojom inšpirácie pre rôzne druhy umenia, zovšeobecnene od Ľudovíta Fullu po súčasný dizajn, od SĽUK-u až po ranú elektronickú hudbu s ľudovými spevmi, ako to robil v 90. rokoch This Is Kevin. Katarína Máliková však dokázala na ľudových motívoch postaviť celý album, a to aj napriek tomu, že väčšina skladieb nie je ľudových, ale autorských. Táto hranica sa na Pustvopole stiera.
Album otvára rovnomenná skladba, ktorá prelína ľudový hrdelný spev s elektronikou. Aj keď sa môže zdať, že úvodná skladba bude udávať smer zvyšku nahrávky, nie je to tak. Máliková sa rozhodla prebádať nielen kombináciu elektroniky a folklóru, išla tiež do cesty klavírneho pesničkárstva aj k art-rocku, z ktorého cítiť inú históriu slovenskej hudby – akúsi vargovsko-filipovsko-ursinyovskú estetiku presunutú do súčasného veku.
Táto pestrosť – aranžérska aj obsahová – je zároveň možno jednou z mála vecí, ktorá sa dá Pustvopolu vyčítať. Trpí totiž chorobou debutových albumov, na ktorých autori pracujú dlhý čas, a tak na ne chcú jednoducho „pomestiť“ čo najviac.
Na druhej strane, prvá nahrávka ukazuje, v akých polohách sa klasicky vzdelaná konzervatoristka Máliková cíti dobre. A kým atmosférou je najzaujímavejší úvod albumu so zmieňovanou elektronikou, autorsky sa najviac ukazuje v klavírnych skladbách, akými sú Cudzie svetlo a Nová krajina a aranžérsky zase, keď sa pridajú ďalšie nástroje vrátane bicích a nahrávka dostane zrazu kapelový zvuk.
Pustvopol, nazvaný podľa historickej časti Pusté pole v Telgárte, je tiež veľmi silným prísľubom, pretože môže byť začiatkom cesty veľmi výraznej novej osobnosti slovenskej scény. Je albumom, ktorý tu od posledných troch platní Jany Kirschner nevznikol. Stretáva sa v ňom výrazný talent, hlas, zdravé sebavedomie, zvedavosť a tiež chuť odolávať zabehnutým štruktúram. Či už vyhrá ceny, alebo nie, je preto jedným z albumov roka.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.