Zdeněk Macháček bol srdcom hudobnodramatického divadla
„Každá hudba, ktorá sa urobí dobre, je svojím spôsobom jednoduchá. Musíte ju dostať do polohy, aby ju divák vnímal. Je to otázka vzťahu, naštudovania a precítenia,“ hovoril o úspechoch niektorých titulov bratislavskej Novej scény jej popredný dirigent Zdeněk Macháček, s ktorým sa verejnosť dnes o 10. h rozlúči na doskách jeho domovského divadla.
Dirigent Zdeněk Macháček zomrel 6. januára vo veku 88 rokov.
Zdeněk Macháček videl prvú operetu Poľská krv s otcom v divadle, keď mal osem rokov. V rodnom Brne pôsobil v mnohých mládežníckych súboroch, aj ako hudobník i dirigent. Študoval na brnianskom konzervatóriu hru na husliach a dirigovanie (v roku 1966 aj na VŠMU u Ľudovíta Rajtera). Tam bol od roku 1949 tri roky členom Štátnej filharmónie. Na Slovensko sa dostal vďaka Vojenskému umeleckému súboru v Bratislave. Tam sa stretol s neskoršími hudobníckymi kolegami: Ladislavom Holoubekom, Milanom Novákom, Zdenkom Mikulom a ďalšími. Všetci mali aj vzťah k hudobno-zábavnému divadlu.
„Po dvoch rokoch sa uvoľnilo miesto dirigenta, keďže Ladislav Holoubek išiel do Košíc. Vtedy som prijal ponuku Milana Nováka. A to znamenalo definitívnu rozlúčku s Brnom. Po roku mi Ján Kákoš ponúkol miesto dirigenta na Novej scéne,“ spomínal Zdeněk Macháček pred rozhlasovým mikrofónom. Na začiatku sezóny 1957 prišiel na bratislavskú Novú scénu a hneď začal pracovať na operete Plná poľná lásky. A za dirigentským pultom na Novej scéne pri príprave desiatok titulov strávil viac ako štyridsať rokov. Aktívne dirigoval do roku 1999, potom spolupracoval pri rôznych projektoch, ktoré súviseli s hudobnodramatickým divadlom. Začas bol aj šéfom Spevohry NS a ako pedagóg učil na VŠMU dirigovanie spevohry a muzikálu.
Vďaka jeho otvorenosti a komunikatívnosti ho často vyhľadávali novinári a rád sa ocital aj pred rozhlasovým mikrofónom. S úsmevom napríklad hovoril, že nepoznal svoju budúcu manželku, vždy ju videl nalíčenú v dobových šatách a v parochni spievať v zbore. Najživšie však boli jeho zážitky s režisérom Bedřichom Kramosilom a choreografom Borisom Slovákom, s ktorými sa spolupodieľal na najvýraznejších úspechoch rôznych operetných i muzikálových titulov bratislavskej Novej scény. Prispel aj k veľkým úspechom svetových titulov v šesťdesiatych rokoch, ako boli West Side Story, My Fair Lady, Zorba a ďalšie, rád spomínal aj na Fidlikanta na streche s Jozefom Kronerom. Často spolupracoval aj s hudobnými divadlami v Berlíne, Moskve, Prahe, Brne, Budapešti a vo Varšave.
Zdeněk Macháček má v rozhlasovom archíve desiatky nahrávok. Nielen ako dirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (a ďalších telies ako napríklad Slovenskej filharmónie), ale aj ako upravovateľ mnohých ľudových piesní. Len zlomok z operetnej tvorby dokumentujú albumy Zo sveta operety (1983) a Slovenský spevoherný svet (2013) a profilové albumy niektorých interpretov z Novej scény. Najväčšiu časť nahral so spomínaným rozhlasovým symfonickým orchestrom, s ktorým spolupracoval vyše štyridsať rokov. A títo hudobníci hrali na javisku dnešného Divadla Nová scéna aj pri jubilejnom koncerte k 70. výročiu divadla koncom minulého roka. Uzavretím prvých sedemdesiatich rokov divadla sa uzavrela dirigentská i životná púť Zdeňka Macháčka, ktorý zomrel 6. januára vo veku 88 rokov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.