Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Bieloruskí symfonici milujú decibely
Po piatich rokoch zavítal na Bratislavské hudobné slávnosti opäť Bieloruský štátny akademický symfonický orchester so svojím šéfdirigentom Alexandrom Anissimovom. Vedúce teleso krajiny má nielen bohatú históriu, ale repertoár, s ktorým pricestovali, dokazuje, že aj vysoké ambície.
Alexander Anissimov
Prvú polovicu programu tvoril Richard Strauss, budúcoročný jubilant (150. výročie narodenia), skladateľ povestný farebnou a rafinovanou inštrumentáciou. Ňou oplýva aj raný opus 20, symfonická báseň Don Juan.
Na opačnom konci tvorivého oblúka stojí cyklus Štyroch posledných piesní, skomponovaný v autorových 84 rokoch. Pre teleso odchované na inej poetike nebolo ľahké nájsť kľúč k predneseným dielam, najmä vymodelovať ich príznačne pastelovú, hoci neraz ostro vyhrotenú dynamiku. Anissimovov Richard Strauss bol v oboch číslach zvukovo pomerne agresívny, jednorozmerný a trpel nedostatkom pián. Na tento fakt doplácala sopranistka Irina Krikunova aj napriek tomu, že jej hlas má dostatočný objem, je vysoko štýlový v modelovaní fráz a podmanivý v timbri.
Očakávanie, že v Symfónii č. 6 h mol Patetickej očaria Bielorusi maximálnou paletou odtieňov, že do interpretácie pretavia filozofické dilemy Piotra Iľjiča Čajkovského, sa nesplnilo vrchovato. Opulentný tón symfonikov, pritvrdený ráznou a technicky vyspelou dychovou sekciou, bol až pričasto v opojení decibelmi. Predsa len aj toto dielo skrýva v sebe tajomné zákutia, ktoré podnecujú vrstvenie intímnejších a emotívnejších nálad.
Alexander Anissimov, podčiarkujúci vo svojej koncepcii pátos ukrytý v názve diela, sa vlastne ku skutočnému decrescendu dostal až v závere. Ešteže Čajkovskij navigoval svoju poslednú symfóniu do úplného ticha. A zakrátko po jej uvedení navždy zhasol i jeho život.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.