Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Slávik: Veľkolepá šou alebo fiasko?
Už počas nedeľňajšieho večera sa na internete objavilo množstvo negatívnych reakcií, ktoré označovali odovzdávanie hudobných cien Slávik za fiasko. Scénky odkopírované z YouTube, kolísajúci humor moderátorov a niekoľko trápnych situácií síce nemali byť hybnou silou programu, ale výrazne naštrbili verejnú mienku o tejto "veľkolepej šou“.
Pravda je, že Slávik opäť dosiahol to, čo sa podarí na Slovensku len pár programom – ohlas. Napriek vyššie uvedeným zjavným negatívam nebol dokonca ani taký neprofesionálny, ako sa veční nespokojenci tvária.
Scéna pôsobila veľkolepo a svoje výhody demonštrovala najmä v úvode, keď vystúpili neónoví tanečníci z The Pastels. Rovnako na úrovni prichystali organizátori vystúpenia a kulisy všetkým účinkujúcim, či už to boli šou v štýle SuperStar, ako predviedol Majk Spirit a Celeste Buckingham, alebo „klubovky“ pre chalanov z Billy Barman. Chvíľky trápneho ticha a pokus o vtip niektorých známych tvárí, ktorých úlohou bolo ceny odovzdať, sa tiež dali prejsť slovami "aj to sa stáva“. Objavili sa totiž aj silnejšie a zábavnejšie fóry. Ak sa však pozrieme na pravú podstatu Slávika, teda oceňovanie najobľúbenejších interpretov a hudobných telies za uplynulý rok, zistíme, že problém je v samotnej populárnej hudbe.
Realita vs. istoty
Moderátori to vystihli v úvode presne. Na Slovensku máme tri kategórie hudobníkov – rockerov, raperov a legendy, pričom legendy tvoria drvivú väčšinu. A ukázalo sa to aj pri oceňovaní. Elán, Desmod, Zuzana Smatanová a prekvapivo aj Peter Cmorik na predných priečkach totiž akoby vôbec neodrážali to, čo sa v pope v poslednom čase deje. Reálni víťazi, ktorým patril úspech roku 2012, teda Celeste Buckingham, Peter Bič Project a Ego s Robertom Burianom alebo Majk Spirit, si v sále odniesli výraznejší potlesk. Členov tejto nastupujúcej slovenskej novej vlny je na celoplošný triumf totiž stále príliš málo a to napriek tomu, že vo svetovom meradle by hudobne boli už dnes pár rokov za zenitom.
Dramaturgovia sa márne snažili do programu vtesnať primárne aktuálne tváre a to nielen z hudobného, ale tiež z hereckého prostredia a dostať ich do povedomia. V tomto bode je dokonca na mieste chváliť organizátorov priam za osvetovú činnosť. Hlasovanie však mali v rukách ľudia a tí si opäť zvolili istoty. V porovnaní so stálicou Českých slávikov – Karlom Gottom sa mená na Slovensku občas striedajú, ale prím hrá stále ten istý pop-rock len v niekoľkých úpravách.
Plné paradoxov
Odovzdávanie cien na Slovensku ukázalo, že podstatné nie je to, čo sa v hudbe deje, ale to, čo verejnosť pozná. No nielen preto je Slávik plný paradoxov. To, že hudobné ceny vysiela televízia, ktorá sa hudbe nevenuje ani zbla, je prvý z nich. Ani scenár, ktorý obsahoval niekoľko aktuálnych vtipov na tému Anna Gaja či "biele na čiernom“, nebol akosi namierený správne. Postaviť na pódium širokej verejnosti menej známych raperov Hafnera alebo Veca pre ľudí, ktorí hlasujú za Desmod, a vraziť peniaze na veľkolepé podujatie, keď už prvé vystúpenie Monkey Business po pár sekundách omylom preruší reklama, je nadmieru zvláštny ťah.
V konečnom dôsledku nebol sýty ani vlk a z kozy sa pritom ujedlo. Rovnako sa nedá posúdiť, či išlo o fiasko alebo šou, aká u nás nemá obdobu. Sledovanosť aj ohlas si však tohtoročný Slávik nepochybne získal.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.