Tutanchamon prežil tritisíc rokov. Jeho príbeh spoznáte na výstave
Mladý faraón tritisíc rokov po svojej smrti podnietil záujem o staroveký Egypt. Keď britský archeológ Howard Carter pred viac ako sto rokmi 4. novembra 1922 v Údolí kráľov odkryl vstup do kráľovskej hrobky, objavil skryté poklady nevyčísliteľnej materiálnej, ale najmä historickej hodnoty. To, čo v hrobke panovníka našiel, rozpráva príbeh faraóna a jeho objaviteľa. Všetko uvidíte na vlastné oči na Výstave Tutanchamon – jeho hrobka a poklady v bratislavskom Lamači.
Na Tutanchamonovej hrobke ešte stále je čo objavovať - aj obdivovať
O obraze starovekej ríše na výstave Tutanchamon - jeho hrobka a poklady hovorí egyptológ Martin Odler.
Hrobka kráľa Tutanchamona je jedinou kráľovskou hrobkou Novej ríše, ktorá sa zachovala takmer neporušená
Slnečný boh
Celá výstava je koncipovaná ako vstup do faraónovej hrobky a hneď v úvode ukazuje pohľad, aký sa naskytol archeológovi, keď vstúpil do prvej miestnosti. Na sebe tu stáli navŕšené kusy starovekého nábytku, faraónov trón, voz, truhlice, sochy, všetko vyrobené zo vzácnych materiálov, často s použitím zlata. Dokopy asi tristo predmetov a na objaviteľov čakali ďalšie, priamo pri a na múmii. Návštevníci absolvujú rovnakú cestu ako samotní objavitelia, môžu vstúpiť do rekonštruovaných komôr hrobky, krok za krokom, s audiosprievodcom v ruke.
Hrobka kráľa Tutanchamona je jedinou kráľovskou hrobkou Novej ríše, ktorá sa zachovala takmer neporušená. „Patrila síce panovníkovi, ktorý v rámci faraónskej histórie nepatril medzi najvýznamnejších, no práve to ju zachránilo. Zatiaľ čo hrobky mocných panovníkov boli dávno vyrabované, táto zostala ukrytá a zabudnutá,“ pripomína egyptológ Jozef Hudec.
Čo odkryla Tutanchamonova hrobka? Faraónove poklady uvidíte na výstave
O výstave Tutanchamon - jeho hrobka a poklady hovorí manažérka Zuzana Benediktová.
Výstava je plná zlatých artefaktov, sôch, šperkov aj predmetov dennej potreby, ktoré sprevádzali mladého faraóna na ceste do posmrtného života
Výstava je plná zlatých artefaktov, sôch, šperkov aj predmetov dennej potreby, ktoré sprevádzali mladého faraóna na ceste do posmrtného života. Sú to, samozrejme, repliky, pretože originály nesmú opustiť územie Egypta, ale tieto verné kópie sú zhotovené priamo na mieste a s remeselnou zručnosťou. Vďaka tomu môžu návštevníci v ďalšej časti výstavy vidieť tie isté predmety jednotlivo, s podrobným výkladom.
„Asi najznámejším pokladom je Tutanchamonova posmrtná maska. Vyrobili ju z takmer desiatich kilogramov zlata, zdobili ju polodrahokamy, lazurit, obsidián a kremeň. Na zadnej strane je nápis z Knihy mŕtvych – zaklínadlo, ktoré malo maske umožniť stať sa faraónovou tvárou v posmrtnom živote,“ sumarizuje Jozef Hudec.
Zlato tu malo symbolizovať nielen majetok, ale aj postavenie panovníka. Keďže zlato sa spájalo so slnkom a Tutanchamon sa stal „slnečným bohom“, v hrobke ho bolo neúrekom. Len samotná posmrtná zlatá maska váži desať kilogramov a celá vnútorná rakva faraóna je z rýdzeho zlata, nádherne vypracovaná. Hrôza čo i len pomyslieť na to, že by aj Tutanchamonovu hrobku vyplienili vykrádači hrobov – dôkazy vyspelej remeselnej zručnosti a vysokej estetickej úrovne starovekých umelcov by navždy zmizli. To isté platí aj pre šperky a rituálne predmety, ktoré sa našli priamo na múmii – diadémy, zlaté náprstníky na každý z prstov na rukách, zlaté sandále…
K mimoriadnym nálezom patria však aj dve dýky, z ktorých jedna má čepeľ zo železného meteoritu. „Predstavte si, že Egypťania v čase bronzu dokázali opracovať železo, ktoré spadlo z neba. To je fascinujúci dôkaz, že ich technologické schopnosti ďaleko predbehli ich dobu,“ zdôrazňuje egyptológ.
Sluhovia aj po smrti
Návštevník prechádza pokladnicou plnou vzácnych predmetov, až sa napokon dostáva k jednotlivým „skriniam“ – sarkofágom, v ktorých bola uložená faraónova múmia. Objavitelia sa v stiesnených priestoroch hrobky museli dostať do štyroch veľkých, do seba uložených „obalov“, veľkých skoro ako miestnosť v hrobke, pričom jedna časť bola uložená v druhej – a až v tej poslednej, v strede, sa ukrývali pozostatky panovníka – slnečného boha. Štyri skrine a tri rakvy, jedna v druhej – no na výstave ich vidno samostatne, v skutočnej veľkosti. A čím bližšie k telu, tým drobnejšie predmety objavitelia nachádzali, niektoré priamo na múmii. Všetky repliky sú vystavené vo vitrínach popri stenách aj s presnými popismi.
Na to, aby bol faraón prijatý medzi bohov, musel prejsť určitými rituálmi a aj tie sú na výstave zobrazené – rovnako ako v jeho hrobke. Za zmienku stojí, že v ríši mŕtvych má panovník stále svoje povinnosti, no úlohami môže poveriť svojich služobníkov, nazývaných vešebty – tí, ktorí (na slovo) počúvajú. Tutanchamon mal v hrobke „pribaleného“ na cestu do večnosti na každý deň v roku jedného sluhu.
Výstava Tutanchamon – jeho hrobka a poklady odhalí nielen tajomstvá faraónovej hrobky, spôsob života elity, ale tiež vysokú úroveň znalostí a zručnosti starovekých ľudí
Výstava Tutanchamon – jeho hrobka a poklady prináša návštevníkom autentický zážitok z dotyku s prastarou históriou aj krásou. Odhalia nielen tajomstvá faraónovej hrobky, spôsob života elity, ale tiež vysokú úroveň znalostí a zručnosti starovekých ľudí. Názorne, pomocou 3D projekcií, vizualizácií a rekonštrukcií ukazuje, ako boli predmety uložené v jednotlivých komorách hrobky, exponáty sú vystavené presne tak, ako ich objavili v momente, keď hrobku otvorili. Všetky posvätné predmety, sošky, šperky aj sarkofágy ležia na rovnakých miestach, ako ich kedysi našli, a návštevníci môžu vďaka moderným technológiám preskúmať dokonalé kópie pamiatok zblízka. Je to výnimočný zážitok pre všetky generácie a deti majú pripravenú samostatnú detskú cestu výstavou aj zábavné úlohy na jej konci.
Okrem iného sa návštevníci oboznámia aj s výsledkami výskumov egyptológov Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Nadáciou Aigyptos. „Tutanchamon je dnes symbolom nesmrteľnosti starovekého Egypta. Jeho príbeh nám pripomína, že aj po tisícročiach sa ľudská túžba po poznaní, kráse a večnosti nemení,“ uzatvára Jozef Hudec.
Výstava Tutanchamon – jeho hrobka a poklady v Sport Mall v bratislavskom Lamači je otvorená každý deň, počas týždňa od 9. h do 19. h, počas víkendov od 9.30 h do 19. h.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.