Múzeum otvára témy, o ktorých sa doteraz mlčalo. O dekolonizácii treba hovoriť, západné vnímanie je v našich inštitúciách stále prítomné

Prečo ste sa v Múzeu mesta Bratislavy rozhodli otvoriť tému dekolonizácie múzeí?

Aj ako krajina, ktorá nemá imperiálnu históriu, máme k tejto téme čo povedať. V múzeu sme sa rozhodli rozpracovať túto líniu, ktorou sa zaoberá výstava Životopisy ľudí a vecí venujúca sa zbierkam z mimoeurópskych krajín. MMB sa neplánuje venovať iba téme dekolonizácie, ale aj rôznym iným.

Tak vznikol formát Spicy Depository, ktorý má priamo zasahovať do nášho depozitára a hľadať v ňom témy, o ktorých sa zvyčajne v múzeu nerozpráva. Formát bude pokračovať aj po skončení výstavy Životopisy ľudí a vecí, ako napríklad v pripravovanej výstave klubovej scény 90. rokov.

Aj tam sú totiž veľmi očividné linky, ktoré sa dajú otvárať, či už ide o užívanie drog, sexualitu alebo iné témy, ktoré sú v mestskej inštitúcii neočakávané. V rámci výstavy sa uskutoční aj rave v našich žalároch.

Z čoho vychádza vaša koncepcia?

Z idey, že múzeum už nemá takú istú funkciu, ktorú malo pred sto rokmi. Vtedy išlo o inštitúciu, kam sa chodili zbierať informácie a nadobúdať surové poznatky. V súčasnosti to už ale nestačí. Múzeum musí prinášať určitú interpretačnú linku.

Toto sa nám veľmi dobre podarilo pri výstave Hana, ktorá úspešne odkomunikovala interpretačné rámce Hany Gregorovej ako slovenskej feministky. Zistili sme, že toto je tá správna cesta a v budúcnosti budeme k výstavám pristupovať podobne.

Spicy Depository k výstavám pridáva ďalšiu vrstvu. Ide o programový formát dopĺňajúci koncepciu o panelové diskusie a rôzne komunitné podujatia, prostredníctvom ktorých múzeum otvára svoje pomyselné brány verejnosti.

Nebolo problematické otvoriť tému dekolonizácie, keďže je už vo svojej podstate dosť sebakritická?

Vedenie je sebakritike otvorené, nebol s tým problém. Je to téma, ktorá v súčasnosti rezonuje na rôznych miestach. Múzeum si, rovnako ako mnohé iné inštitúcie strednej Európy, uvedomuje svoju zodpovednosť. Je morálne správne, aby sme tému dekolonizácie otvorili. Vzhľadom na to, čo sa u nás v súčasnosti politicky deje, je na to ideálny čas.

Ako na výstavu Životopisy ľudí a vecí reagujú návštevníci?

Výber jednotlivých predmetov je výborne zvládnutý. Kurátorka výstavy Jana Švantnerová odviedla skvelý kus práce a komunity reagujú veľmi dobre.

Pri jednom z pracovných stretnutí mi predstaviteľ indickej komunity povedal, že ak by mal povedať niečo o kolonizačnej histórii Indie, urobil by to prostredníctvom tých troch predmetov, ktoré sú tam vystavené.

Je úžasné sledovať, ako výstava rezonuje. Návštevníci majú naozaj pozitívne reakcie.

V rámci Spicy Depository ste mali aj premietanie filmu Dahomey. Čím je zaujímavý?

Pojednáva o dekolonizácii francúzskych múzeí, ktoré sa rozhodli vrátiť svoje exponáty do Beninu. Snímka je spracovaná veľmi zaujímavo, ide o dokument s prvkami fikcie, v ktorých jednotlivé exponáty hovoria o svojom príbehu a prežívaní počas presunu z miesta na miesto.

Zároveň je tam prítomná diskusia študentov z univerzity v Benine, ktorá rozoberá, či ide o dostatočný krok v rámci dekolonizácie zo strany Francúzska, ako rôzne sa k tomu dá pristupovať a čo je nevyhnutné podniknúť.

Minulý štvrtok sa konala aj diskusia o slovenskom dekolonializme. Ako vznikol tento nápad?

V rámci Rakúsko-Uhorska nemôžeme popierať imperiálne tendencie. Toto myslenie sa u nás nachádza stále. Môžeme sa na to pozerať z rôznych uhlov pohľadu, ale západné vnímanie je v našich inštitúciách prítomné vždy. To je jedna z vrstiev kolonizačného myslenia, keď sa snažíme napodobňovať vzorce správania veľmocí.

V rámci diskusie sme si prizvali Radislava Ištoka, odborníka na dekolonizáciu slovenských múzeí, z Prahy prišli Vjera Borozan a Anna Remešová, odborníčky na dekolonizáciu v rámci centrálnej a východnej Európy, a Štefánia Ďuricová, ktorá pôsobí vo Východoslovenskej galérii a aktívne sa venuje téme dekolonizácie v zahraničí.

Celú diskusiu moderovala Silvia Ruppeldtová, ktorá vypracovala skvelé okruhy otázok – prešli sme cez orientalizmus a Rakúsko-Uhorsko až k tomu, ako to vidíme dnes v rámci našej inštitúcie. Rozoberali sme, ako má muzeológia reagovať na tieto otázky a ako k tomu má pristúpiť samotné MMB.

Bolo to veľmi obohacujúce podujatie. Nakoľko sme mali na podujatí rekordnú účasť, berieme to ako signál od návštevníkov, že o tému je záujem. Po novom roku teda plánujeme druhé pokračovanie panelovej diskusie.

Čo pripravujete najbližšie?

V spolupráci s Magistrátom mesta Bratislavy sa 13. septembra uskutoční podujatie (NOT) YOUR SPICES. Pri vzniku tohto podujatia sme si povedali, že je veľmi dôležité, aby bolo tvorené participatívne: to znamená, že hneď od vzniku zapájame komunity, ktorých sa výstava Životopisy ľudí a vecí týka, do organizácie podujatia.

Oslovili sme ich, aby sami vytvorili program, ktorý ich bude dostatočne reprezentovať, s ktorým sa stotožnia a budú sa v ňom cítiť bezpečne. Pôjde o príjemné poobedie, ktorého súčasťou bude aj komentovaná prehliadka výstavy Jany Švantnerovej, skvelé jedlo, zaujímavé workshopy a dobrá hudba. Na začiatku októbra plánujeme prednášku v spolupráci s VŠVU.

Rozhodli sme sa k tomuto osloviť aj muzeologičku, historičku a kurátorku Clémentine Deliss, ktorá vytvorila koncept metabolického múzea. Tomu sa bude venovať aj sprievodný workshop. Študenti budú intervenovať s jednotlivými predmetmi našej výstavy. Čo to znamená, ako sa vieme metabolizáciou inšpirovať, ako to dokážeme aplikovať do našich pomerov a podobne.

Deliss hovorí o tom, že múzeum musí byť živá a dýchajúca entita, ktorá nemá striktne ohraničené múry. Spôsob, akým by sme podľa nej mali pristupovať k zbierkam, je dať priestor ľuďom, ktorí o nich doteraz nemohli rozhodovať.

Priamo do múzea pozýva ľudí na niekoľkomesačné rezidencie, pracujú so zbierkami a na konci sa rozhodnú, ako k nim pristupovať. Deliss sa snaží dávať priestor ľuďom, ktorí nie sú akademici, a tým inštitúciu oživuje.

Neskôr Spicy Depository otvorí iné témy. Téma dekolonizácie však po skončení výstavy z múzea nezmizne, budeme sa jej venovať aj naďalej.