Na hrade Ľubovňa vystavujú vzácne kráľovské klenoty Zamoyských
Na hrade Ľubovňa, ktorý bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pribudlo nové lákadlo: unikátna výstava kráľovských šperkov rodiny Zamoyských. Posledným súkromným majiteľom hradu Ľubovňa bol totiž Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabel de Borbón. Na hrade žili do roku 1944. Ako nám povedala historička umenia Ľubovnianskeho múzea Daniela Reľovská, výstava by mala trvať do konca roka 2027. Hrad navštevuje ročne okolo 200 000 ľudí a keďže výstava je súčasťou prehliadkovej trasy, očakávajú aj viac turistov, ktorí sa zaujímajú o kultúru aristokracie.
Ruženec z konca 19. storočia zo zlata a lapisu lazuli
Španielska pôda v Ľubovni
Kráľovské poklady možno obdivovať v barokovom bastione, kde sa predtým tiež nachádzala výstava venovaná dvom princeznám – Karolíne a Isabel de Borbón.
„Po deinštalácii výstavy v apríli sme iba mierne upravili miestnosť, dekorovali ju tmavými závesmi, špeciálne osvetlili, pripravili vitrínu a zapožičali si predmety od posledného majiteľa hradu, vnuka španielskej infantky Josého Miguela Zamoyského de Borbón y Navarro. Nemal žiadny problém so zapožičaním, má s nami priateľský vzťah. Riaditeľ múzea Dalibor Mikulík s ním o výstave šperkov a ďalších predmetov komunikoval už vo februári. Nad výstavou prevzal aj záštitu. Keď predstavoval na vernisáži jednotlivé predmety, v striebornej škatuľke s motívmi kvetov bolo malé vrecúško so španielskou pôdou. Tento dar venovali princezné Doña Dolores, Doña María a Doña Esperanza de Borbón svojej sestre, infante Isabel Alfonse de Borbón, ako výraz sesterskej lásky a pamiatku na Španielsko pri jej odchode do Starej Ľubovne,“ upresnila Reľovská.
Modlenie s diamantmi
Aké vzácnosti teda návštevníci môžu aktuálne na Ľubovnianskom hrade vidieť? V bastione, kde pribudli aj portréty astúrskej princeznej Márie Mercedes, španielskej infantky Isabel de Borbón a princeznej dvoch Sicílií Márie Karolíny de Borbón, je celkovo vystavených 33 predmetov po princeznách, z toho desať si múzeum zapožičalo zo súkromných zbierok a po majiteľoch z rodiny Zamoyských.
"Sú to najmä osobné predmety ako vejáre, šperky, dve knižky – jedna modlitebná vykladaná diamantmi pôvodne patrila matke Doñi Maríi de las Mercedes de Borbón. Zaujímavé je, že ju vyrobila rodinná šperkárska firma Melleria, ktorá existuje už od 16. storočia. Išlo o svadobný dar kardinála prímasa Španielska princeznej astúrskej. Vzácny predmet bol z hradu počas druhej svetovej vojny odcudzený, neskôr ho na medzinárodnom trhu so starožitnosťami vypátral a získal gróf Marcin Zamoyski, ktorý ho následne odovzdal jeho právoplatným majiteľom.
Druhá je hosťovská kniha z roku 1929 zo svadby Izabely a Jána Zamoyského, ktorá sa konala v Madride. Uvidíte aj luxusný manilský šál, ktorý patril Izabelinej starej mame, španielskej kráľovnej Márii Kristíne Habsbursko-Lotrinskej. Šál z 19. storočia, ktorý bol vyrobený v Číne, zdedila Izabela – máme aj fotografiu, na ktorej je Izabela s týmto šálom. Takto vystrojená chodievala na býčie zápasy. Zo súkromnej zbierky Doroty Malčekovej máme zapožičaný aj ruženec, ktorý patril Karolíne Zamoyskej. Sám gróf sa vyjadril, že niektoré predmety po prvý raz opustili Španielsko."
Vývoz vzácnych predmetov na Slovensko muselo povoliť španielske ministerstvo kultúry, potom boli skvosty prevezené z Madridu do Viedne a odtiaľ do Ľubovne. Vypožičané predmety dopĺňajú aj predmety zo zbierok múzea, napríklad dámsky náhrdelník typu riviére splývavého vzhľadu, ktorý je zostavený zo 14 oválnych kameňov v podobe antických hláv navzájom pospájaných zlatými článočkami v tvare 13 rôznych kvietkov. Ten pochádza z obdobia okolo roku 1820 a vyrobili ho vo Francúzsku z 18-karátového zlata. Nemenej vzácna je podľa historičky Daniely Reľovskej hodvábna šatka, ktorú ručne vyšila Mária Mercedes de Borbón.
A čo okrem šperkov ešte uvidia návštevníci hradu? "Máme aj repliku poľských korunovačných klenotov, ktoré boli na hrade ukryté v čase švédsko-poľskej vojny (1655 – 1661). V novozrekonštruovanom barokovom paláci, ktorý bol postavený roku 1642, sa dajú vidieť predmety rodiny Raiszovcov. Tie nám daroval posledný žijúci potomok rodiny Juraj Raisz. Lákadlom je veža a expozícia venovaná dobrodruhovi a neskoršiemu kráľovi Madagaskaru Móricovi Beňovskému, ktorého na Ľubovnianskom hrade väznili roku 1768.“ Otvorené je každý deň od 9. do 19., cez sezónu aj vrátane pondelka. <PF>FOTO: Archív Ľubovnianskeho múzea.
Súvisiace články
Hudba | pred 1 rokom
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.