Svet skla ponúka silné zážitky z krehkosti. V Bratislave sú tri výstavy poľského skla
Sklo stále prekvapuje, drží dych s dobou. Môžeme sa o tom presvedčiť na viacerých výstavách v Bratislave. Sklárske umenie je zvláštna oblasť, lebo tvorcom poskytuje priestor pre originálnu voľnú tvorbu, ale zároveň je vo svojej podstate úžitkovým umením. Ľudia si sklo vytvorili na denné používanie, ale zároveň doň vždy vkladali krásu a myšlienky.
Na snímke predmety zo skla počas otvorenia výstavy Krehké tvary predstavivosti - Pestrofarebné desaťročia poľského skla v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave 10. apríla 2025.
Sklo je krehké ako materiál, ale silné možnosťami. Vie tlmočiť tie najkrehkejšie pocity tvorcu. V týchto dňoch máme príležitosť spoznať, ako sa vyvíja poľské sklo a dizajn. Tri výstavy, ktoré sú v Bratislave, nám priblížil slovenský umelec Patrik Illo, ktorý sám na jednej vystavuje a v sklárskom prostredí sa vyzná.
Prvá z výstav, Glass Without Borders (Sklo bez hraníc) – je pestrou prehliadkou výsledkov rôznych medzinárodných sklárskych sympózií. Tie sa za účasti sklárskych umelcov z Poľska, Českej republiky, Slovenska, ale aj iných krajín každoročne konajú v sklárňach a sklárskych štúdiách v poľsko-českom pohraničí.
Ďalšia expozícia sa nazýva Krehké tvary predstavivosti (pestrofarebné desaťročia poľského skla) a je inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží. Ukazuje rôznorodosť moderného a súčasného poľského sklárskeho umenia a dizajnu. Hlavná časť výstavy približuje tvorbu významného sklárskeho dizajnéra – zakladajúcej osobnosti moderného poľského sklárskeho dizajnu profesora Zbigniewa Horboweho.
Nasledujúcou časťou výstavy je prezentácia pedagógov Akadémie umenia vo Vroclave profesorky Małgorzaty Dajewskej a Mariusza Łabińskieho a vroclavského umelca Igora Wójcika. Výstava je doplnená práve o diela slovenského umelca a sklárskeho dizajnéra Patrika Illa, ktoré v rokoch 2006– 2008 navrhol pre najväčšiu poľskú skláreň Krosno. Samostatnou kolekciou výstavy sú diela najmladšej generácie sklárskych autoriek – študentiek Akadémie umenia vo Vroclave Julie Ciułek, Justyny Dżaman a Katarzyny Pilic.
Posledným miestom, kde je momentálne možné si pozrieť najaktuálnejšie poľské sklárske umenie a dizajn, je galéria ILLOLA na Májkovej ulici. Tam prezentuje svoje najnovšie experimentálne diela poľská dizajnérka žijúca na Slovensku Aleksandra Stencel – (Ne)možná Alexandra Stencel. Hlavným iniciátorom týchto podujatí je Poľský inštitút v Bratislave v spolupráci so Slovenským národným múzeom a Kultúrnym a umeleckým centrom vo Vroclave.
„Súčasné poľské sklo je veľmi rôznorodé a medzinárodne akceptované a tieto aktuálne výstavy v Bratislave približujú len zlomok súčasných poľských autorov. Väčšinou sú to aj pedagógovia Akadémie umenia vo Vroclave, na ktorej sa nachádza jediná katedra skla v Poľsku,“ povedal Patrik Illo a dodal, že ako v ostatných európskych krajinách, aj poľský sklársky priemysel prežíva ťažké chvíle – v posledných rokoch bolo zatvorených niekoľko tradičných menších poľských sklární – v podstate zostali len najdôležitejší a najväčší výrobcovia. Naopak – v sklárskom umení si poľskí umelci vedú naozaj dobre a začínajú byť veľmi viditeľní v rámci medzinárodnej sklárskej scény.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.