Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Slovenský kurátor: Načeradský bol večný rebel, ale najmä slobodný človek
Táto výstava sa zrodila ako pocta dvom mužom. Prvý je maliar Jiří Načeradský, druhý zberateľ umenia Ivan Melicherčík. Oboch spája nekonečná vášeň, láska k umeniu, úžasná pracovitosť, nástojčivosť slobodne tvoriť i túžba vyniknúť a byť najlepší. Dalo by sa povedať: číra radosť, v ktorej sa skoncentrovali spomenuté pozitívne vlastnosti a emócie.
Druhý impulz, ktorý inicioval tento projekt, bol opačný, teda negatívny zážitok. Bola ním cenzúra a predčasné skončenie Melicherčíkovej výstavy Načeradského diel s názvom OBRY-OBRAZY pred piatimi rokmi v Piešťanoch. Argument na zrušenie? Nahé mužské a ženské figúry!
Bol z toho škandál. Nepomohol fakt, že Načeradskému dovtedy usporiadali na Slovensku sedem výstav, účinku sa minul aj argument, že obrazy má zastúpené vo významných galériách, i rešpektovaných zbierkach vrátane svetom obdivovanej galérie moderného umenia Centre Georges Pompidou v Paríži. Nestačilo, že napríklad v Nemecku Načeradského vystavovali na prvej konfrontačnej výstave západoa východoeurópskeho umenia, a to medzi velikánmi európskeho umenia, ako sú Francis Bacon, David Hockney, A. R. Penck, Georg Baselitz či Gerhard Richter.
Niektoré slovenské médiá vtedy bili na poplach, iné to vôbec nezaujímalo. To bol tretí dô vod zrodu tejto výstavy. Silná, hodnotná a kvalitná kultúra sa vytráca z médií i z verejného priestoru. Ustavične ju zatieňuje a vytláča rýchla zábava a povrchný bulvár.
V kontraste s tým však reagovali viacerí slovenskí súkromní zberatelia. Zhodujú sa, že inšpirovaní práve I. Melicherčíkom začali sa o Načeradského väčšmi zaujímať. Tvrdia dokonca, že tento zberateľ ho pre Slovensko znovu objavil, a to svojimi výpravnými knihami a najmä výstavami. Táto výstava má preto úprimnú snahu na spomenuté aktivity nadviazať a uhrančivosť Načeradského diela preniesť na ďalších ľudí.
Maliarova hviezda letí strmo nahor aj doma v Čechách. Národní galerie v Prahe v novej stálej expozícii obraz ikonických Bežcov umiestnila na čelné miesto. Vlani sa tam stal najpredávanejším výtvarníkom čo do počtu diel a v dražbách jeho oleje, kresby a grafiky trhajú jeden rekord za druhým. To však nie je podstatné. Dôležité je dielo a myšlienka.
Načeradského obrazy sú eruptívne, expresívne, náruživé. Do prasknutia nabité emóciami, energiou a farbami. Situácia, vzťah a napätie medzi figúrami, sú také silné, že divák má pocit, akoby sa Načeradského príbehy – behy i zastavenia, zmrazené okamihy i divoké tance – odohrávali nie na obrazoch, ale vyskakovali hodný kus pred ne. Prekvapilo ma, že rovnaký pocit z Načeradského mal aj známy český kurátor a dnes správca jeho pozostalosti Petr Mach. Preto som rád, že sa stal spolutvorcom tejto výstavy a jedným z jej motorov.
Martin Kellenberger vysvetľuje ako vnímať Načeradského
Ako sa pozerať na obraz v galérii? Kedy je dobrý a kedy, naopak, slabý? Na čo by mal myslieť maliar pri tvorbe?
Čím Načeradského obrazy oslovujú dnes? Čo v nich vybadať? Radosť a smútok. Výstrednosť i melanchóliu. Ruch davu a osamelosť. Túžbu i odmietnutie. Nehu a chlad. Veselie, živelnosť, rebéliu. Lásku, erotiku, sex. Ticho, hádky, odcudzenie… Ľudský život vo všetkých podobách. Nekompromisný i nejednoznačný. Zavše z obrazov preto nie je jasné, či je pred ľúbostným stretnutím partnerov, alebo po ňom, či je už-už pred roztržkou, dávno po jej konci a kto ju začal.
Načeradský však šiel ešte ďalej. Z jeho obrazov srší aj humor a irónia, symbolika a zjednodušenie. Majstrovské a inšpirujúce sebavedomie maliara v rôznych podobách. Je jedno, či ide o veľkorysé ťahy štetcom na obrovských plátnach, alebo o geniálne úspornú linku ceruzkou či tušom na papieri vo formáte obálky.
Jiří Načeradský bol rebelant. Burič v ateliéri aj v živote. A ostane ním navždy. Nebral ohľady na cudzie reči ani na následky. Nielenže sa nebál kráčať vlastnou cestou, on po nej sebavedome bežal so vztýčenou hlavou. Podobne ako jeho slávni Bežci na veľkých olejoch zo 60. rokov. Pretože okrem zručnosti, invenčnosti a vášne sú jeho obrazy dôkazom rebélie, ale v tom najušľachtilejšom zmysle slova – a to vo význame ustavičného a neúnavného hľadania vlastnej cesty a túžby po slobode. Slobode v práci i v živote.
Katarína Feldeková na výstave Načeradský v Bratislave
Prečo sa jej po príchode na výstavu urobila hrča v hrdle? Prečo sa rozhodla na vernisáži recitovať a akého básnika?
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.