Výstava diel Piotra Bożyka: Pozoruhodné sochy a stroje v jednom
Jeho pohyblivé diela sú stroje a sochy zároveň. Svoje tajomstvo odkryjú až v momente, keď sa začnú hýbať. Kinetické sochy poľského sochára a dizajnéra Piotra Bożyka obdivujú návštevníci v Galérii Poľského inštitútu v Bratislave, výstava potrvá do 15. júla.
Piotr Bożyk: Hommage á Glenn Gloud
Piotr Bożyk sa tvorbe kinetických sôch venuje už od čias svojho štúdia. Jeho interaktívne diela otvárajú tému ľudských pocitov aj metafyziky. Sú vyrobené z dreva a do pohybu sa dostávajú napríklad postrčením kyvadla. V závislosti od sily, ktorú použijeme, dochádza k náhlym zmenám.
Piotr Bożyk je tvorcom a vedúcim Ateliéru konceptuálneho dizajnu na Fakulte priemyselných foriem Akadémie výtvarných umení v Krakove. Narodil sa v roku 1944 v Chrzanówe v umeleckej rodine. Študoval na Fakulte priemyselných foriem Akadémie výtvarných umení Jana Matejku v Krakove, pričom magisterské štúdium absolvoval v roku 1969 s vyznamenaním. V roku 1969 získal Fulbrightovo štipendium ministerstva zahraničných vecí USA na štúdium dizajnu a sochárstva na Kansaskej univerzite v Lawrence.
Od roku 1970 začal pedagogicky pôsobiť na Fakulte priemyselných foriem Akadémie výtvarných umení v Krakove. V roku 2005 mu bol udelený titul riadneho profesora. V rokoch 2012 až 2016 bol prorektorom pre vedu a medzinárodné vzťahy so zahraničím tejto akadémie. V roku 2017 mu senát Univerzity umenia a dizajnu Moholy-Nagy v Budapešti udelil titul doktor honoris causa. V roku 2017 získal na Fakulte architektúry a umenia Západočeskej univerzity v Plzni Cenu Ladislava Sutnara.
Venuje sa dizajnu výrobkov (napr. Domgos, Mercomp, Fideltronic, AGH, Ecostat, RWT), projektovaniu výstav a grafickému dizajnu. Bol jedným z iniciátorov a spoluorganizátorov Bienále dizajnu v Krakove (išlo vôbec o prvé podujatie tohto typu v Poľsku).
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.