Najnovšie

Kamčatskí anjeli strážni

Keď sa vlani v polovici augusta vydal bývalý prezident, teraz veľký cestovateľ Rudolf Schuster na ruský Ďaleký východ, jeho strážni anjeli mali opäť plné ruky práce. Ale oddalo sa. Okrem prekrásnej prírody našiel aj stopy po dobrodružnom grófovi Móricovi Beňovskom, ktorý sa sem zatúlal v roku 1771, na svete je reprezentatívna kniha s jednoduchým názvom Kamčatka a pripravuje aj dokumentárny film pre Slovenskú televíziu. Navyše v piatok 4. mája v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave sprístupnili i výstavu fotografií, ktorá potrvá do 27. mája.

8.5.2012 16:00 , Aktualizované: 8.5.2012 16:00
odoberať
Google News
zdieľať
Rudolf Schuster - Kamčatka
Foto: Rudolf Schuster

Prvú výpravu – podľa spomienok svojho otca na cestu z konca dvadsiatych rokov minulého storočia po vnútrozemských pralesoch Brazílie – zorganizoval ešte v roku 1991 a potom ešte raz po desiatich rokoch. Keď však pôsobil ako veľvyslanec v Kanade, učarovala mu drsná severská príroda. A tak postupne na vlastné oči videl severný i južný pól, Island, Grónsko, Aljašku. Vlani sa po dvanástich mesiacoch príprav vypravil na opačný breh Beringovho mora, na ešte stále panenskú, turistami takmer nenarušenú Kamčatku.

Na výstave možno obdivovať sopky čnejúce nad oblakmi, koldery vyplnené tmavomodrými jazerami a gejzírmi, riavy plné lososov rútiace sa roklinami v ústrety Ochotskému moru, ale aj nezabudnuteľnú štvoricu hnedých medvieďat, ktoré by ste najradšej pohladili, keby ste netušili, že vám za chrbtom stojí ich znepokojená matka. Niekdajší politik a diplomat to netušil, keď na moste cez riečku Ozernaja objektívom zvečňoval hru huňatých mláďat. Zato jeho sprievodcovia áno, a tak sa fotopoľovačka šťastne skončila.

Mimochodom, medveďov na tomto polostrove, päťnásobne rozsiahlejšom ako naša republika, žije okolo 10-tisíc. Najmä pred nimi ho mali strážiť dvaja skúsení zálesáci, keď aj so svojím spolucestovateľom zo Slovenska na niekoľkodňových túrach trávili noc v stanoch. Obaja Rusi sa vždy rýchlo oddali spánku spravodlivých, no tak chrápali, že možno práve to odradilo lesnú zver.

Náš dobrodruh vytrvalo pokúšal osud, keď sa dal priviazať do otvorených dverí letiacej helikoptéry, aby mohol vraj presvedčivejšie nafilmovať najväčšie vulkány sveta Kľučevskij a Kameň. Havária terénneho auta uprostred polnočného lesa sa vďaka pružným kmeňom mladých briez zavŕšila iba zlomenou nápravou. Až keď autor knihy – mimochodom už 78-ročný – prekonával na rafte dravé kaskády na dolnom toku rieky Opala povedal si: „Dobre bolo, ale nikdy viac!“

Túto vetu mu potom doma zopakovala dcéra lekárka Ingrid s dodatkom, že v budúcnosti mu radšej kúpi lístok na plavbu dajakej luxusnej lode. O niekoľko dní nato sa potopila talianska Costa Concordia. Nuž, človek si nevyberie…

A chystá Rudolf Schuster ešte aj na dvanástu výpravu? V čerstvo vydanej knihe sebakriticky píše, že vzhľadom na svoj vek už nie. Ale na včerajšom otvorení výstavy o Kamčatke zmenil názor – ešte by sa rád pozrel na Čukotku.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy