V múzeu spoznáte samých seba - človeka
„Človek sa od ostatných živočíšnych druhov neodlišuje svojím biologickým zložením, ale vlastnosťami," hovorí antropologička Alena Šefčáková, autorka novej expozície v Slovenskom národnom múzeu. Nová stála súčasť Prírodovedného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave je venovaná človeku.
Video
V Slovenskom národnom múzeu otvorili novú expozíciu Človek v čase a priestore. Nájdete tam egyptskú múmiu aj lebku slovenského neandertálca.
Kde sú naše korene? Sme iní? Čo nám prezradia kosti? Kto sú naši najbližší príbuzní a nedávni predkovia? Čo spôsobil kameň v rukách človeka a ako sa zrodilo praveké umenie? Otázok o ľudskom pôvode je viac než dosť a na mnohé nájde návštevník odpoveď práve v novej antropologickej výstave. Zaujímavo sa tu stretáva skutočná egyptská múmia z pohrebiska staviteľov pyramíd aj s rakvou popísanou hieroglyfmi a „slovenský“ neandertálec z Gánoviec a zo Šale, nálezy kostí aj praveké pracovné nástroje s umeleckými maľbami. Všetko dokopy vytvára zaujímavý a pre niekoho možno prekvapujúci pohľad na človeka.
Čo prezradia kosti
Hneď v úvode výstavy prichádza trocha šokujúca informácia, že náš živočíšny druh sa postupne vyvíjal zo skupiny primátov podobnej hlodavcom. Ten tvor sa skutočne podobá na potkana, volá sa Purgatorius a na zemi žil približne pred 60 miliónmi rokov. Kosti sa zachovajú celé milióny rokov a o človeku a jeho vývoji prezradia všeličo. Práve prostredníctvom kostí sa môžeme stretnúť so svojimi predkami a príbuznými, dá sa z ich určiť nielen vek či pohlavie, ale aj choroby, stravovanie a naznačia aj povolanie príslušného jedinca, činnosť, akej sa počas života venoval. Modernej vede pritom veľmi pomáha skúmanie DNA.
„Človek je prispôsobivý, nie je špecializovaný, čo je v rámci evolúcie výhoda, má veľkú obrazotvornosť, predvídacie schopnosti a dokáže spracovať a využiť vo svoj prospech veľké množstvo informácií“, hovorí autorka expozície a kurátorka antropologických zbierok SNM – Prírodovedného múzea Alena Šefčáková. Človek sa od "ostatných zvierat“ odlišuje najmä správaním.
Viete, čo bolo pre vznik Homo sapiens – človeka rozumného, najdôležitejšie? Vznik dvojnohej chôdze a vývin schopnosti používať ruky. Ako sa človek zmenil od čias svojich počiatkov? „Čím je človek modernejší, tým je vzpriamenejší aj vyšší, má väčší obsah mozgu a menšiu tvárovú časť, menšie zuby, lebo sú menej namáhané, a má aj menej ochlpenia,“ približuje kurátorka antropologických zbierok. Dnes už vieme, že Australopithecus nebol až taký ochlpený, ako si na obrázkoch predstavoval Zdeněk Burian. A rovnako sa preukázalo, že evolúciu človeka ovplyvnila aj potrava, prispela k rozvoju rozmýšľania a ľudských schopností.
Aj „slovenský“ neandertálec
Expozícia antropológie pôsobí moderne, využíva moderné zobrazovacie prvky s interaktívnymi vstupmi a sprievodné texty sú vyhotovené v niekoľkých úrovniach pre rôzne skupiny návštevníkov, od širokej až po odbornú verejnosť. Aké sú najstaršie antrolopogické nálezy, ktoré v expozícii možno vidieť? Podľa Aleny Šefčákovej sú to práve neandertálci, alebo ich pozostatky, ak chcete.
Expozícia nazvaná Človek v čase a priestore dopĺňa štyri súčasné expozície v Prírodovednom múzeu: Príbeh života na zemi, Biodiverzita Slovenska, Biodiverzita zeme a Klenoty zeme, ktoré prezentujú všetky oblasti živej a neživej prírody. „Poznať samého seba je veľmi dôležité. Nová antropologická expozícia je ojedinelou svojho druhu na Slovensku a vznikla po pätnástich rokoch absencie tohto v slovenskom múzejníctve málo zastúpeného vedného odboru,“ dodal Ján Kautman, riaditeľ SNM – Prírodovedného múzea. Je koncipovaná tak, aby sa v budúcnosti mohla dopĺňať o nové informácie, ktoré ľudstvo o sebe získava každým rokom. Antropologická expozícia predstavuje vznik a vývoj človeka, je pripravená nápaditým spôsobom a umožňuje interaktívne poznávanie ľudského druhu.
Súvisiace články
Domáce | pred 13 rokmi | 1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.