Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Prečo sme tolerantní len niekedy?
Auto horí! Pomôžte! S krikom vtrhne do zaplneného hostinca zúfalec, ktorý havaroval.
Inscenácia Deň, keď sme boli majstri sveta čiže Slovenskóóó! je prvou premiérou sezóny bratislavského Divadla GUnaGU.
Nepohne sa nikto, všetci s napätím sledujú priamy prenos z hokejových majstrovstiev. Iba lakonicky oznámia – až sa skončí zápas. Situácia, ktorá rozosmeje. Ale len na javisku bratislavského Divadla GUnaGU. V inscenácii, ktorej premiérou otvorili v nedeľu tohtoročnú sezónu. Veľa prezrádza názov – Deň, keď sme boli majstri sveta čiže Slovenskóóó!
„Hokej je zaujímavý fenomén. Je však len zámienkou, aby sme hovorili o tom, čo sa deje okolo nás,“ hovorí autor hry Viliam Klimáček. „Toľko, koľko trvajú majstrovstvá sveta, toľko sme dobrí Slováci, ktorí milujú svojich zlatých chlapcov. A potom sa to skončí a cez Slovensko vedie čiara,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu.
Od chvíle, keď sme sa v roku 2002 stali majstrami sveta, začal podľa neho (nielen) náš hokej upadať. S ním celé Slovensko, a ten pád sa nezastavil dodnes. Kto si ešte spomenie na opojné chvíle, keď celá krajina oslavovala príchod víťazov a autá na oslavu trúbili odušu.
Hokej? Nadhodil Ján Luterán, keď sa ho Klimáček spýtal, akú hru by – po historickej freske Láska & terpentín – chcel v GUnaGU režírovať. „Hokej ide trošku mimo mňa, ale povedal som si – skúsim. Nadchlo ma, keď som prišiel na súvislosti toho krátkodobého vlastenectva. A potom ma už písanie bavilo,“ prezrádza autor textu. Ako správny divadelník aj tentoraz kladie otázky. Napríklad: „Prečo sú ľudia občas schopní tolerovať druhých? Na tribúne sedia vedľa seba voliči Smeru a voliči liberálnych strán a vôbec to neriešia? Myslia len na to spoločné, čo ich možno drží – na hokej? Pýtam sa, prečo to funguje len tak krátko,“ vysvetľuje jeden z najplodnejších slovenských dramatikov, ale aj spisovateľ, herec, režisér a spoluzakladateľ Divadla GUnaGU.
V inscenácii, ktorá sa pohybuje na hranici činohry a pohybového divadla, nechýba ani živá hudba. Rytmy afrických perkusií, bubnov aj iných bicích nástrojov. „Živú hudbu vymyslel režisér a celkom sa mi to hodilo do pohanskej témy. Vytvoril som si totiž zvláštnu etnologickú teóriu – naši predkovia si uctievali Perúna tak, že na zamrznutých rybníkoch tĺkli palicami o ľad, a tak vznikol hokej,“ spomína Viliam Klimáček. Staroslovanský boh hromu a blesku sa dokonca v inscenácii príde na Slovensko osobne presvedčiť, či sme naozaj takí dobrí kresťania, ako deklarujeme, alebo je v nás ešte stále niečo temné a pohanské.
„Komédia Deň, keď sme boli majstri sveta čiže Slovenskóóó! je spoločensko-politicky orientovaná, ale nie je to žiadna politická satira. Ako som spomenul, hokej je len zámienka, aby sme hovorili o súčasnom Slovensku,“ dodáva. Absurdná groteska rozosmeje, ale na konci divákov azda aj smiech prejde. Ak začnú premýšľať nad otázkami, ktoré inscenácia kladie.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.