Technické skvosty Prešova zachytáva unikátna mapa
Sú ich desiatky, sú neznáme a ďalšie generácie ich možno už neuvidia. Chátrajú, niekedy chránené zákonom, niekedy nie. Často o nich nikde nie je ani zmienka. Hovoríme im čierne diery. Takto opisujú svoj rovnomenný projekt nadšenci, ktorí mapujú a zviditeľňujú zabudnuté priemyselné pamiatky Slovenska. V spolupráci so združením Ta Take Town pod ich hlavičkou teraz vychádza aj nová mapa pamiatok v Prešove a okolí.
Súhrnná grafika 20 vybraných pamiatok Prešova, ktorú vytvoril grafický dizajnér Ondrej Gavalda.
Projektu Čierne diery sa od roku 2015 podarilo navštíviť a zdokumentovať už desiatky miest s výnimočnou architektonickou, urbanistickou či kultúrnou hodnotou. Mapy sú – popri článkoch, fotogalériách, prednáškach, exkurziách a umeleckých grafikách – jedným z ich výstupov. Prešov prišiel na rad po Bratislave a Trnave.
„Mapa Prešova je prvá, kde väčšinu obsahu vytvorili sami pamiatkari. Sme veľmi radi, že sa nám ako nadšencom darí zapojiť inštitúcie a podobný postup chceme teraz zopakovať pri tvorbe máp Žiliny, Banskej Bystrice a Trenčína. Pri tvorbe každej mapy potrebujeme pomoc lokálnych spojok, v Prešove bola nenahraditeľná pomoc združenia Ta Take Town,“ približuje jeden z členov Čiernych dier Martin Lipták prácu na mape, ktorá obsahuje celkom 46 objektov so slovensko-anglickými opismi a GPS súradnicami.
Prešov a jeho okolie skrývajú podľa Liptáka viacero pozoruhodných technických stavieb, predovšetkým prešovský Solivar: „Budovy Solivaru patria medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Celkovo ich je 17, vrátane kostola a dvoch kaplniek.“ V Prešove a jeho okolí sa však podľa jeho slov skrýva viacero pamiatok, ktoré ľudia prehliadajú: „Dlhodobo chátrajú napríklad vodáreň v Ľuboticiach a mlyn vo Veľkom Šariši, hoci sú chránené zákonom. Desiatky podobných objektov po celom Slovensku sa snažíme popularizovať, poukázať na ich hodnoty. Je na ľuďoch, čo sa s nimi podarí spraviť.“
Technické pamiatky boli často účelné, nie honosné stavby. Sú tiež mladšie ako napríklad kaštiele a meštianske stavby. Aj to je podľa Martina Liptáka dôvodom, prečo sa tak často ocitajú mimo záujmu verejnosti: „Čím viac sa na ne zabúda, tým viac chátrajú. A čím viac chátrajú, tým viac sa na ne zabúda. Ukazujeme ich krásy a príbehy tisícom čitateľov, aby sa tento kolobeh trochu narušil. Nie všetky pamiatky sa podarí zachrániť, ale niektoré môžu pozdvihnúť svoje okolie.“
Mapy technických pamiatok Bratislavy a Trnavy predávali Čierne diery po stovkách kusov. Lipták sa však teší aj z faktu, že si ich ľudia chodia naozaj aj pozrieť: „Viac si všímajú svoje okolie, hovoria o ňom. Mapy a grafiky majú vystavené doma alebo v kanceláriách. Sériu prešovských grafík teraz pripravujú sami Prešovčania zo združenia Ta Take Town. My sme k mape vytvorili súhrnné vyobrazenia 20 vybraných pamiatok,“ dodáva nadšenec.
Vydanie prešovskej mapy možno ešte vo štvrtok (a niekoľko hodín v piatok) podporiť aj v rámci crowdfundingovej platformy Startlab. K dispozícii potom bude priamo v Prešove, kde ju chcú Čierne diery pokrstiť koncom januára, ale aj na rôznych trhoch s lokálnymi výrobcami, na ktorých sa pravidelne zúčastňujú. Vyzbierané peniaze poputujú na ďalšiu pomoc pamiatkam.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.