Najnovšie

Prelínanie príbehov maľby dvoch generácií Bergerovcov

Nepodľahli mámeniu módnych trendov. Nenechali sa zvábiť najaktuálnejšími výbojmi výtvarného umenia ani žiadnymi -izmami. Nenadbiehajú vkusu divákov, zberateľov ani kurátorov. Ján Berger a Xénia Bergerová sú solitérmi na slovenskej výtvarnej scéne. Obaja – otec aj dcéra – si našli vlastné tvorivé chodníky. Naznačuje to aj ich spoločná výstava v trnavskej Galérii Jána Koniarka.

23.8.2016 07:00
odoberať
Google News
zdieľať

„Programové vzdialenie sa ich tvorby je momentálne také citeľné, že názov Prelínanie skôr upriamuje pozornosť na pravý opak,“ pripomína kurátorka výstavy Xénia Lettrichová. Umelecké programy pedagóga a jeho žiačky spája podľa nej dnes už len presvedčenie o význame a sile farby, názorová nezávislosť a snaha o čisté sebavyjadrenie.

Ján Berger: Mýtická scéna (olej na plátne) Foto: Archív Jána Bergera Ján Berger: Mýtická scéna (olej na plátne)

„Genetického alebo rodinného vplyvu sa celkom zbaviť nedá, ale teraz mám pocit, že som sa od neho do veľkej miery oprostila,“ hovorí Xénia Bergerová. Rozdiely zviditeľnil aj fakt, že k maľovaniu jej už prestali stačiť iba štetce. „Práca so zlatom a kovmi mi ako tvorcovi umožňuje rôzne postupy, ktoré pri maľovaní nie sú možné – zakrývanie, odkrývanie či domaľovávanie,“ vysvetľuje.

Z jej obrazov sa definitívne vytratili aj posledné stopy figúry, odlesky flóry či fragmenty architektúry. „Východiská mojej tvorby nie sú vo vzduchoprázdne, vždy majú nejaký konkrétny vizuálny podnet,“ prezrádza tridsaťdeväťročná maliarka. Občas ho naznačí v názve diela, divákovu predstavivosť však nebrzdí prísne ohraničenými mantinelmi slov.

Neobyčajnou silou pôsobia veľké plátna, na ktorých sa z mora černe vynára farbami rozjasnené „okienko“. Pripomína vzácny klenot uložený na mäkkej zamatovej poduške. Jeden zo série týchto obrazov má dokonca názov Šperk. Asi nie náhodou.

Pre Jána Bergera je farba fundamentom aj jedinečným fenoménom jeho maliarskej tvorby. „Pracuje s ňou láskavo i s úctou ako básnik, klasik, hudobník, architekt, z pozície toho, kto vie a kto má stále chuť objavovať jej nové možnosti. V jeho rukách je farba premenlivým skupenstvom – od úplne autonómnej veličiny až po médium tvoriace priestor, zhmotňujúce tvar,“ osvetľuje kurátorka Xénia Lettrichová.

Bergerove obrazy pozývajú diváka, aby sa do nich začítal ako do strhujúceho románu. A objavoval v nich vzrušujúce príbehy s bohato rozvetvenými a rafinovane prepletenými dejovými líniami. Farbami a kompozíciou do nich zatavuje množstvo motívov, scén, ľudských postáv i zvierat, architektúr a najrozmanitejších „rekvizít“. Dáva tak imaginácii „čitateľa“ krídla. Ale autor sa podobnému „výkladu“ bráni.

Xénia Bergerová: Jazero Foto: Archív Xénie Bergerovej Xénia Bergerová: Jazero

„Máločo sa blíži príbehu. V prvom rade ma zaujíma príbeh maľby,“ trpezlivo opakuje Ján Berger. „Často sú to len drobné čriepky, ktoré provokujú vnútorný zrak. Nikdy to nie je konkrétna predstava, tým by sa stratil zmysel a plnokrvnosť procesu maľby, ktorý má v sebe mnoho dramatických chvíľ a je nad svetom každodennosti,“ hovorí sedemdesiatdvaročný maliar, odmietajúci sa nechať natlačiť do akejkoľvek „formičky“.

Jeho plátna sú kamienkami, z ktorých skladá mozaiku vlastnej autobiografie, v ktorej nechýbajú pulzujúce pocity a emócie, odlesky príjemných zážitkov, spomienky na malebné okamihy, radosť aj rozkoš z objavovania príbehov maľby. Odhŕňajú oponu javiska, na ktorom sa odohráva večné divadlo sveta.

Výstava Jána a Xénie Bergerovcov Prelínanie, ktorá bude v trnavskej Galérii Jána Koniarka do 30. augusta, je z kategórie tých, čo by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy