Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Štefan Siváň nemal medzi insitnými umelcami konkurenta
Pieta, Nevesta, Gajdoš, Traja muzikanti, Ježiš a čert... Na svoje drevené sochy sa pozerá Štefan Siváň, rezbár o Oravy. Z čiernobielej fotografie. Jednému z najvýznamnejších insitných sochárov venovala Oravská galéria v Dolnom Kubíne novú stálu expozíciu.
„Máme najväčšiu zbierku Siváňových plastík zo všetkých múzeí a galérií na Slovensku. Z deväťdesiatich piatich prác sme do stálej expozície nainštalovali niečo vyše šesťdesiat. Od návštevníkov sa nám dostalo najvyššie ocenenie, že jeho diela opustili depozit a konečne sú vystavené. Stálou expozíciou sme chceli Štefanovi Siváňovi zložiť hold pri príležitosti štyridsiateho piateho výročia založenia našej galérie,“ povedala riaditeľka Oravskej galérie Eva Ľuptáková.
Začínal vyrezávaním betlehemov
„Dobré časy nastali, keď nastali galérie,“ vravieval Štefan Siváň. Výtvarníkom, galeristom aj múzejníkom, ktorí za ním od 60.¤rokov chodievali do Babína. Hornooravskej dediny, kde sa v roku 1906 narodil. Celý život robil na gazdovstve, vo voľnom čase sa roľník a kolár venoval rezbárstvu. Záujem galérií a múzeí, ktoré jeho diela kupovali, mu výrazne zlepšil život – ekonomicky.
K vyrezávaniu drevených sošiek sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30.¤rokoch koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Stvárňoval náboženské a biblické témy, ale aj život na dedine, prostredie, v ktorom žil. Z dreva vytvoril Madonu, Ježiša na oslovi aj gazdu, ženu na koni, pastiera, hrabačku či chlapa s deckom. A množstvo rôznych zvierat – kone, kravy, medvede, ovce, ale aj ťavy, osly či levy.
„Štefan Siváň bol veľký lišiak. Mal rád žarty. Ku každej soche vyrozprával príbeh. Bol drobulinký, ale oči mu iskrili. Zvedavý bol na všetko. Roky som za ním chodila a po svojich predchodcoch dopĺňala kolekciu. Vždy sa ma pýtal, či neviem o nejakej lipe alebo topoli, ktoré vypílili. Zakaždým končil: No a peňáze?“ zaspomínala Eva Ľuptáková.
Očaril Paríž
Stálu expozíciu originálnych plastík Štefana Siváňa dotvárajú fotografie Stanislava Bodoríka, ktorý za majstrovským rezbárom chodieval od začiatku sedemdesiatych rokov.
Bolo to necelých desať rokov po tom, čo dedko začal vo veľkom rezbárčiť. Sú tam aj fotografie zo stretnutí s Dominikom Tatarkom. Ten po návšteve v Babíne napísal: Vo Fínsku robia ľudia sochy sobov. Ak by malo Slovensko reprezentovať nejaké zviera, tak Siváňov rohatý vôl," povedala riaditeľka Oravskej galérie. Expozíciu doplnila aj fotografiou Socháňovej matky.
Svojou tvorbou zažiaril na Trienále insity v Bratislave. Jeho výstavy magnetizovali publikum. Najväčším úspechom Štefana Siváňa však bola prítomnosť jeho diel na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982.
„Tvorba Štefana Siváňa je čistá, ničím nepoznačená. A ľudia ho prijímali veľmi pozitívne. Je pravda, že veľmi často témy varioval. Veď sa dožil skoro deväťdesiatych rokov a zanechal nesmierne rozsiahle dielo. Sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou nedisponoval na Slovensku žiadny z insitných tvorcov. Siváňovo umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním,“ dodala Eva Ľuptáková.
Zostalo jeho rozsiahle dielo. Časť z neho predstavuje nová stála expozícia Oravskej galérie Štefan Siváň – rezbár z Oravy.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.