Vynovená Danubiana láka aj na Galandovcov
Presne štrnásť rokov po tom, ako Danubiana po prvýkrát otvorila svoje brány, vábi návštevníkov opäť vôňou novosti. Po dlhých mesiacoch stavebných prác totiž včera konečne predstavila svoje nové krídlo, ktoré sa zároveň stalo domovom pre jej permanentnú zbierku. Vynovenia sa dočkal aj vonkajší areál v podobe parku sôch, pestrá zostava objektov sa usadila aj na sprístupnenej streche. V "starých" priestoroch zase našla domov výstava Galandovcov pod kurátorským vedením Juraja Mojžiša.
Ešte bližšie k prírode
Elegantná budova, voľne štylizovaná do siluety starorímskej lode, bola od počiatku dôstojnou poctou umeniu, ale aj subtílnej estetike slnečných lúčov odrážajúcich sa od hladiny priľahlej vodnej plochy. Nová prístavba dokonalý súzvuk ľudského diela s výtvorom prírody ešte umocňuje. Jednou z požiadaviek na stavebný projekt bolo aj to, aby čo najmenej obmedzoval chod pôvodného komplexu. Dnes pri prechádzke Danubianou ťažko uveriť, že presne takto nevyzerala vždy.
Hneď na úvod novej éry existencie Danubiany otvorili v jej priestoroch aj atraktívnu výstavu. Výber padol – azda aj trochu príznačne pre slávnostný štart – na zvučné mená výtvarníkov zo skupiny Galandovcov. Hutná zostava asi dvoch stoviek olejomalieb, litografií, koláží či sôch síce neprináša veľa nevideného, s priestorom aj príležitosťou však vytvára harmonický a zmysluplný celok. Reprezentatívnu výstavu diel Andreja Barčíka, Antona Čuteka, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Milana Laluhu, Milana Paštéku, Andreja Rudavského a Pavla Tótha môžu návštevníci Danubiany vidieť až do 16. novembra.
Pri soche van Gogha
Znie to ako z fantázie odvážneho románopisca, no príbeh Danubiany sa vraj začal písať pri soche Vincenta van Gogha. Práve tam v roku 1994 po prvýkrát stretol slovenský právnik a galerista Vincent Polakovič holandského podnikateľa a zberateľa Gerarda Meulensteena. O päť rokov neskôr spolu v bratislavskom Čunove začali s realizáciou výstavby ambicióznej galérie moderného umenia. Deviateho septembra roku 2000 sa Danubiana po prvý raz otvorila verejnosti.
O ďalších dvanásť rokov sa súkromná galéria stala verejnoprospešnou inštitúciou s väčšinovou účasťou štátu, vtedajšie vedenie ministerstva kultúry uvažovalo aj o jej transformácii na bratislavskú kunsthalle. Rozpor postojov k tomuto plánu vo vnútri kultúrnej obce tomu napokon zabránil, plánovanú dotáciu vo výške 7 miliónov eur však Danubiana s menšími kompromismi i tak získala.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.